Abhijit Banerjee: V Indii máme 72000 druhov rág, ale hudba je len jedna

Abhijit Banerjee: V Indii máme 72000 druhov rág, ale hudba je len jedna
jazz.sk

Abhijit Banerjee (India, USA) - tabla

Nenápadný chlapík s dioptrickými okuliarmi a príjemným úsmevom, ktorý sa rád vracia do Bratislavy, je jedným z najvýznamnejších indických hráčov na tabla a spoluhráčom umelcov ako Ravi Shankar, Trilok Gurtu, Ry Cooder alebo Larry Coryell. Je vedúcou postavou formácie Tarang a členom hudobných skupín Raga Jazz Group, Arohi Ensemble a i. Zložil filmovú hudbu k dokumentu „The Trail“, za ktorú získal významné ocenenia. Je zakladateľom školy Dhwani Academy of Percussion v Los Angeles, New Yorku a Kolkate, ktorej cieľom je vychovávať talenty z celého sveta a priblížiť svetu indickú kultúru. Začiatkom júla vystúpil v Bratislave spolu s vynikajúcou hráčkou na husle Kalou Ramnath, na koncerte nazvanom MALHAR.

 

Môžeš mi opísať, akým spôsobom sa vyučuje indická klasická hudba?

Indická klasická hudba je ústna tradícia. V súčasnosti sa už hudba zapisuje, ale v minulosti sa všetko učilo priamo z guruových úst. Takže čokoľvek ti guru vysvetľuje, to sa učíš, memoruješ, precvičuješ a odovzdávaš ďalej. To je tradičný spôsob výuky hudby, kultúry a tanca. Nazýva sa Gurumukha vidhya.

Kedy sa začína hudobná výuka?

Deti sa zvyčajne začínajú učiť vo veku 3-4 rokov. Ak sa chcú stať vynikajúcimi umelcami, musia roky cvičiť 6-8 hodín denne. Celkové štúdium trvá 20 rokov. Až potom je hudobník schopný predstúpiť pred obecenstvo.

Stále cvičíš každý deň?

(smiech) Nie, už to nie je potrebné. Nie ako voľakedy, keď som bol žiakom. Ak sa staneš vystupujúcim umelcom, žiješ z toho, čo si v minulosti precvičoval. Tradičné cvičenie už pre mňa momentálne nie je potrebné. To, čo potrebujem, je mentálne cvičenie. Je to v podstate premýšľanie o vývine tvojho vlastného štýlu, novom spôsobe prednesu a pod. Praktické cvičenie je potrebné z času na čas, ale nie v takej miere ako za študentských čias. Aj keď istým spôsobom ostávaš študentom celý život a učíš sa, kým žiješ.

Ako je to s indickou klasickou hudbou - sú rágy niečo unikátne, izolované na indickom subkontinente, alebo sú tam vzťahy s inými kultúrnymi tradíciami?

V našej histórii bolo veľa invázií. Dobyvatelia si zväčša podmanili severnú Indiu a rozhodli sa nepostupovať hlboko na juh, naša krajina sa im zdala obrovská. Aj preto možno vysledovať množstvo vplyvov a zmien v hudbe, divadle a kultúre, hlavne na severe. Pre priblíženie máme dva dominantné druhy hudby. Jedna je severoindická klasická hudba, kde je veľa stôp po cudzích vplyvoch, z nich najvýznamnejší je perzský vplyv. Druhá je juhoindická alebo Karnatická klasická hudba, ktorá je veľmi tradicionalistická a nemiešala sa s inými cudzími vplyvmi v hudbe. V južnej Indii sa podarilo zachovať autentickejšiu kultúru, ktorá sa vyvíjala postupne vplyvom času, bez cudzích zásahov. Severná časť Indie bola dlhé obdobie pod nadvládou moslimských vládcov, ktorí prišli z Perzie, ostali a postupne sa stali Indami. Takže aj s rágami, ktoré boli pôvodne indické, sa začalo zaobchádzať perzským spôsobom. Napríklad maquam je niečo podobné ako rága a nájdete ho v perzskej hudbe. Takisto aj na vývoji hudobných nástrojov ako tabla, sitár a sarod sa podpísal perzský vplyv.

Takže rozlišujete medzi starými a novými hudobnými nástrojmi? Aké hudobné školy sú v Indii?

Áno. Slávny hudobník a súfijský básnik Amir Khusru v 13. storočí spojil indické a perzské myšlienky, ovplyvnil hudbu aj hudobné nástroje. Jeho pričinením vznikol napríklad sarod z nástroja rebab, ktorý pochádza z Perzie, z oblasti Afganistanu, kombináciou so starým indickým nástrojom surshringar. Aj tabla a sitár sú jednoznačne nové formy nástrojov. Sitár pochádza z perzského nástroja setár kombináciou s indickou vínou. Vína je veľmi stará a podnes sa využíva v juhoindickej hudbe. Predchodcom nástroja tabla je pakhawaj, ktorý je stále používaný v hudbe štýlu Dhrupad v severnej Indii. Prepojenie týchto vplyvov je badateľné podnes. Tradičné gharany - hudobné školy existujú ako moslimské aj hindské a nie sú medzi nimi veľké rozdiely. Nie je problém nájsť hindských študentov spievať a učiť sa od Ustada (moslimský titul učiteľa) v moslimských školách alebo moslimských žiakov - spievať a učiť sa od Pandita (hindský titul učiteľa) v hindských školách. Myslím si, že hudba je jedna vec, nie sú v nej hranice vierovyznania alebo triednej píslušnosti, je v nej všetko o jednom.

Ako by si stručne opísal indickú klasickú hudbu, je to vôbec možné?

Hlavná je melódia. Melódiu hrá sólový nástroj alebo ju spieva spevák. My nepoužívame toľko kontrapunktov, harmonizáciu a orchestráciu ako v západnej klasickej hudbe. Harmónie vytvárame iným spôsobom, máme tzv. rezonančný (drone) nástroj ako napríklad tamburu a podľa typu rágy ju naladíme, takže zvuk jemného vibrovania strún dopĺňa sólový nástroj a vytvára neustálu podporu, niečo ako harmóniu. Je to lineárne. Máme tisíce rág, získané permutáciami a kombináciami 12 tónov (durové a mollové). Rága je v podstate stupnica. Sú to vzostupné a zostupné tóny a dodržiavaním určitých pravidiel improvizácie s použitím daných tónov vytvárame danú náladu. Vraj existuje 72 000 druhov rág. Ďalej rozlišujeme rágy a tály. Tála je rytmická štruktúra a celý systém je veľmi komplikovaný. Len v severoindickej hudbe máme viac ako 150 tál. Hlavná tála ma 16 dôb, potom máme iné s počtom dôb 7, 10, 11 alebo iné 7 ½, 8 ½, 9 ½ atď. Tály majú svoj osobitný charakter, niektoré sú skutočne pomalé ako pohyb slona, niektoré rýchle ako pohyb koňa. Pohyb slona zvyčajne nehráme rýchlo, vytvárame akoby ťažký zvuk sloních nôh. Iné tály sú ako zajace, stále poskakujú sem a tam. Rágy sa spievajú s ohľadom na určitú hodinu dňa. Máme časový cyklus, hlavné 4 obdobia - ráno, večer, neskorá noc a poludnie. Striktne sa držíme patričného času rágy. Melódia je tvorená s vedomím, že každá nota má nejaký zmysel. Indické sváry (swaras) - základné noty Sa-Re-Ga-Ma-Pa-Da-Ni môžme porovnať s Do-Re-Mi-Fa-Sol-La-Si-Do. SA symbolizuje Večnosť, takže kamkoľvek sa vyberieme, vrátime sa k SA. RE vyjadruje Slnko. Ranné rágy majú pomalý pohyb na RE, na poludnie sa RE stáva veľmi výrazné, pretože slnko je v plnej sile. Vo večernej ráge hráme RE iným spôsobom, dôrazne ale zároveň je tam veľmi unavený pocit. V tomto prípade koncept šruti (mikrotónov) pomáha utvárať ranné RE inak ako večerné RE. To je dôvod, prečo je ťažké interpretovať indické rágy s nástrojmi ladenými podľa chromatických stupníc, naše nástroje ladíme vždy s ohľadom na dané šruti jednotlivých rág. Rozlišujeme aj sezónne rágy napr. pre monzúnové (Malhar), letné, jesenné obdobie. Vo všeobecnosti možno povedať, že stvárnenie rágy má 4 štádiá, prvý je aláp, úvod k ráge bez tály, len melodická forma. Potom prichádza rytmus, ktorý je spočiatku pomalý a postupne zrýchľuje. Táto časť sa nazýva jor. V časti gat sa pridávajú perkusie, tabla. Tu dochádza k interakcii medzi sólovým nástrojom a perkusiami a spontánne vedie k poslednej časti jhala, ktorá je veľmi rýchla. Všeobecne prechádzame od pomalého k rýchlemu až po crescendo vo finále. Prednes severoindickej rágy môže trvať až dve a pol hodiny. Karnatické (juhoindické) rágy sú zvyčajne rýchlejšie a trvajú kratšie.

Z toho mi vychádza, že ak hráš a improvizuješ so západnými hudobníkmi, podmienky v hudbe sú pre teba jednoduchšie a hra ľahká?

(úsmev) Áno. Spolupracujeme s hudobníkmi zo Západu, ktorí sa venujú súčasnej hudbe a džezu. Tieto žánre majú určité podobné črty v rámci istých noriem, takže vieme improvizovať. Keďže tam nie je toľko reštrikcií ako v rágach, zdá sa nám to jednoduchšie. Indické rytmy, to je vysoko rozvinutá záležitosť a ak ju zvládnete, akýkoľvek rytmus alebo kombinácia rytmov je ľahká.

Na čo sa počas hry najviac sústreďuješ?

Hudobník by mal hrať s pocitom konania pobožnosti prostredníctvom rágy a vzbudiť v poslucháčoch druh meditácie a povzneseného stavu. Traduje sa, že hudba legendárneho hudobníka Tansena mala takú moc, že spevom zažínal lampy a privolával dážď. V rovnakom čase však hudba opúšťala chrámy a stala sa nástrojom zábavy pre potešenie kráľa a veľa sa z jej zbožnej čistoty stratilo. Celkový charakter indickej klasickej hudby je stále náboženský a hudobník bez ohľadu na to, či sedí pred publikom, hrá v súkromí alebo v chráme, by mal mať pocit zbožnej úcty, tak ako sa to učil a ako to vyžaduje nálada rágy.

Založil si Dhwani akadémiu v Spojených štátoch a v Indii. Koľko študentov ju navštevuje a s akým zámerom si školu zakladal?

V USA máme pobočku so 70 študentmi. Do indickej pobočky prichádzajú profesionálni hudobníci z celého sveta a učia sa hrať na tabla predovšetkým v zime, kedy sa zdržiavam v Kolkate. Dhwani akadémiu som zakladal s úmyslom vyučovať umenie hry na perkusie v klasickom aj ľudovom štýle. Keď som na školách v USA vystupoval pre fyzicky postihnuté deti, bola to pre mňa jedinečná skúsenosť a rozhodol som sa pokračovať v tejto práci a sprostredkovať potešenie z hudby postihnutým deťom, pretože v Indii, ak nie ste zdraví a máte nejaký druh postihnutia, máte málo možností rozvíjať sa, predovšetkým ak pochádzate z prostredia veľmi chudobných rodín. Takže, spolu s mojimi (zdravými) študentami sa venujeme aj zrakovo postihnutým, učíme ich zadarmo a na záver vyberiem dvoch najtalentovanejších, ktorí získajú štipendium, aby si mohli kúpiť nástroj a navštevovať špeciálne triedy. V USA zrakovo postihnutí nie sú odkázaní na tento druh pomoci. Preto máme program, s ktorým navštevujeme základné a stredné školy, deťom hovoríme o Indii a jej rôznych hudobných štýloch a predstavujeme nástroje. V USA žije už druhá generácia indických detí, ktoré sa narodili a boli vychované na Západe a mali by spoznať svoju pôvodnú kultúru.

Aké máš plány do budúcnosti?

Radi by sme rozšírili naše aktivity pre slepé deti v Indii. Chceli by sme poskytnúť viac štipendií, rozbehnúť výmenné programy a vydať hudobné publikácie v Braillovom písme. Navyše, hudba je ťažké povolanie. Týmto študentom by sme radi vytvorili viac možností, aby sa naučili samostatnosti a boli schopní postaviť sa na vlastné nohy.

Ako vnímaš slovenské publikum a tvoj pobyt v Bratislave?

Teraz som druhýkrát v Bratislave. Ľudia tu milujú umenie a reagujú na našu hudbu s otvoreným srdcom, čo nás povzbudzuje, aby sme na pódiu hrali naozaj dobre. Mesto samotné je plné histórie a je známe svojím kultúrnym zázemím. Počas dekád absorbovalo toľko kultúr do svojho srdca, že je pre nás privilégium hrať v tak skvelom meste pred tak vzdelaným obecenstvom.

Ďakujem za rozhovor www.shiraz.sk

Stránka Abhijita Banerjee:

www.abhijitbanerjee.com/Webdata/profile.htm

-rob-

 

 

Ďalšie články

Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...