Robert Glasper Trio – Jazz Tibet Club, Olomouc 13.7.2015
Keby mi niekto prednedávnom povedal, že pianista formátu Roberta Glaspera (nar.1978) príde so svojim triom odohrať koncert do malého olomouckého Jazz Tibet Clubu, asi by som na prvý raz neuveril. Informácia sa však potvrdila a 13.7. zavítal uznávaný hudobník do natrieskaného Tibetu. Možno by bolo zaujímavé spraviť pri vchode anketu s cieľom zistiť očakávania návštevníkov od koncertu širokospektrálneho Roberta Glaspera. Rôznorodé vekové zloženie naznačovalo, že možno nie úplne každý odíde z koncertu jazzového tria nadšený. Robert Glasper však dokáže prekvapiť aj dobre pripravených. Glasper stihol od roku 2004 vydať osem albumov a za posledné roky sa teší mimoriadnej popularite. Svedčí o tom uznanie muzikantskej obce i jeho dve ocenenia Grammy Awards (2013 z najlepší R&B Album a 2015 za najlepšiu R&B performance).
Na pódiu batéria bicích, krídlo Petrof, na prvý pohľad zrejme staršej výroby, (a podľa reakcií Roberta Glaspera i horšieho ladenia) a kontrabas. Pre jazzové trio štadardná kombinácia. Žiadny elektrifikovaný nástroj, čisto akustická záležitosť. Takže žiadne Black Radio v priamom prenose sa zrejme nekoná. Pre niektorých úľava, pre iných možno trochu sklamanie.
Aktuálne turné tria absolvuje Glasper s bubeníkom Damionom Reidom a kontrabasistom Vincentem Archerom. Vincente Archer – pôvodne študovaný biznisman (informačné systémy a biznis manažment) ale aj gitarista a kontrabasista. Kalifornský bubeník Damion Reid je žiadaný hráč, ktorý sa objavil po boku takých uznávaných mien ako Cassandra Wilson, Dianne Reeves, Terence Blanchard, Ravi Contrane a mnohí ďalší. Mimochodom táto rytmika bola súčasťou projektu nášho gitaristu Michala Bugalu.
Koncert otvoril prvými tónmi vážne sa tváriaci Robert Glasper. Rýchle behy prstov po klaviatúre, nástup bubeníka a už to išlo. Súhra dvoch výrazných osobností bola evidentná hneď od prvých taktov. Damion Reid je mimoriadne presvedčivý bubeník. Jeho úloha sa po celý večer neobmedzila len na rutinné udržiavanie tempa spoluhráčov. Obdivuhodná technika s dokonalou hrou na kopák, ktorý sa často rozoznel v závratnom tempe.
Robert Glasper je kapitola sama o sebe. S ľahkosťou rozohrával svoje party, kratšie melódické úseky, v prevažnej časti s doprovodom výrazných bicích. Strojovo presná rytmika udržiavala mašinériu tria neustále v tempe. Kontrabas, na rozdiel od bicích, len zľahka dofarboval celkovú atmosféru. Žiadne ekvilibristické sólové kusy kontrabasistu sa nekonali, čo bolo možno trochu sklamaním pre fanúšikov tohto nástroja. Je dosť možné, že k menej výraznému výkonu kontrabasistu prispela i horšia kvalita nazvučenia nástroja. Pod pódiom, odkiaľ som sledoval koncert, človek od zvuku bežne neočakáva žiadne zázraky. Kontrabas však neznel lepšie ani uprostred klubu. Dôvodom bolo príliš silné nazvučenie na pódiu, ktoré si ovládal sám kontrabasista.
Repertoárovo čerpal Glasper predovšetkým zo svojich albumov, ktoré nahral s triom. Názvy skladieb však neuvádzal a prvú polhodinu pôsobil pomerne mrzuto. Ako sa ukázalo neskôr, dôvodom boli menšie technické problémy. Napríklad problém so zvukom zo snímačov klavíra, ktoré si priniesla kapela s cieľom dosiahnuť "rough sound". Tieto nedostatky sa však podarilo postupne odstrániť. Prvý úsmev na Glasperovej tvári sa objavil až pri naservírovaní čerstvo načapovaného piva, s ktorým sa po jeho výzve usporiadatelia predrali preplneným klubom až na pódium.Publikum sa však bavilo hneď od začiatku, občas až príliš hlasno. Otravné výkriky typu „yeaah“ dokázali predovšetkým v tichších pasážach rozladiť aj veľmi toleraných návštevníkov. Nuž, iný kraj, iný mrav. Po odstránení technických problémov strhujúce predstavenie pokračovalo. Občasné lyrickejšie pasáže nemali tendenciu poslucháčov uviesť do sladkého rozjímania nadlho. Nečakané zmeny metra sa ukázali byť typickým Glasperovým rukopisom a hodnotím ich ako najzaujímavejšie momenty večera.
Vystúpenie tria Roberta Glaspera možno hodnotiť ako veľmi úspešný ťah organizátorov. Samozreme, vzhľadom na produkciu Glaspera v Olomouci, nadšení odchádzali predovšetkým fanúšikovia akustického tria. O niečo menšej satisfakcie sa možno dostalo priaznivcom Glasperovej experimentálnej hudby. Nakoniec i fanúšikovia neosoulovej a RnB polohy Glaspera (známej z albumu Black Radio) si prišli na svoje v akustických aranžmánoch známych skladieb v záverečnej časti koncertu. V publiku bolo možné zazrieť nejedného jazzmana, vrátane jadra brnenského jazzfestu. Žeby Robert Glasper bol inšpiráciou pre niektorý z ďalších ročníkov festivalu? Necháme sa prekvapiť.
