13.októbra 2015, Ateliér Babylon, Bratislava
Vynikajúci welcome drink prichádzajúcej jazzovej jesene naservíroval návštevníkom bratislavského Ateliéru Babylon originálny jazzový trubkár Erik Truffaz so svojim kvartetom. Predstaviť prišiel kompozície z pripravovaného albumu „Doni Doni“, ktorý uzrie svet v januári prichádzajúceho roku.
Erik Truffaz patrí už dnes medzi legendy modernej jazzovej trúbky. Ako osemročný objavil radosť z hrania na javisku po boku saxofónu svojho otca. Davisova platňa „Kind of Blue“ patrí k citovaným prelomovým bodom, ako u mnohých. V štrnástich si elektrifikuje trúbku a kupuje wah-wah pedál. Hodiny trávi jamovaním v pivnici. Ako osemnásťročný miluje umývanie riadu pri hudbe Ornette Colemana. Dva roky pred zlomom tisícročia prichádza album „The Dawn“ pod značkou Blue Note, čo vystreľuje meno Truffaz do celého sveta. Dnes ako päťdesiatpäť ročný má na konte takmer dvadsiatku albumov a pokračuje vo svojej pionierskej ceste objavovania.
Bratislavský návštevníci koncertu dostali možnosť ochutnať skladby z prichádzajúceho albumu „Doni Doni“. Čerstvá inšpirácia obohatená o nové vplyvy čerpá z Truffazovej spolupráce s juhoafrickým tanečným divadlom „Vuyani“. Do Atelíeru Babylon prišiel so svojim vynoveným kvartetom. Marc Erbetta, dvorný bubeník Truffazovej hudby, prepustil svoju stoličku mladej krvi vtelenej do Arthura Hnateka. Dvadsaťpäť ročný švajčiarsky rodák žijúci v New Yorku hráva s priekopníckymi umelcami ako je napríklad klavirista Tigran Hamasyan. Rytmickú dvojku dopĺňal basgitarista z legendárneho debutu Marcello Giuliani, klávesy obsluhoval Benoit Corboz.
Modálny groove úvodného päťosmiňáku dal od prvého okamihu jasný kontakt do publika, že tento večer sa budú baviť všetci. Rukavica zdvihnutá, žúr začal. Nekompromisné bicie Arthura Hnateka udávali spolu s basákom Marcellom Guilianim nezameniteľný pulz večera. Mladý bubeník obohatil kvartet počítačovým timingom i rukopisom, originálne kreatívnymi sólami a údermi vyfrázovanými s prehľadom a čistotou.
V stereo obložení fenderáckych komb kúzlil Benoit Corboz zvuky na Rhodesoch. Lampové skreslovadlá, chorus, delay, či kvákadlo prinášali hrejivý zvuk posadených bluesových i jazzových nálad. Sálu i poslucháčov rozvibrovávali strednotempové groovy, rythm and blues a funky, ale i balada á la film-noir, výlety do afrických pentatoník, či atmosferické plochy – všetko namixované v akurátnom pomere. Nad tým všetkým sa vznášala nezameniteľná trúbka majstra. Rovný tón, povestné zvukové efekty, plávajúce melódie, či šestnástkové sóla – všetko s ľahkosťou éterického oparu značky Truffaz.
Štvorica hudobníkov si vytvorila na pódiu pohodu ako na súkromnej párty v skúšobni. Dostatočný čas pre sóla umožnil rozpovedať všetko, čo bolo práve na srdci, či v žalúdku. Vyše dvadsaťminútový prídavok priniesol tlieskanie celej sály na každý disco kopák Arthura Hnatka a podčiarkol spontánne prepojenie energii medzi javiskom a publikom. Pohľad na plnú sálu pohupujúcich sa i tancujúcich ľudí, bez rozdielu veku, povzbudzovadiel, či príslušnosti k čomukoľvek značil jediné. Erik Truffaz v Bratislave jednoducho zafungoval. Výborný babylonský žúr. Teším sa v januári na nové cédéčko.
Foto: Peter Konečný
Peter Baláž
