A reportáž do tretice - ako vyzeral záverečný koncertný večer Bratislavských jazzových dní? Nedeľný program ponúkal veľa – perkusívny koncert, súčasný moderný jazz aj záverečnú tancovačku.
Ale poďme po rade. Kto v nedeľu podvečer vstúpil do koncertnej sály Incheby, ostal asi riadne prekvapený. Festivalové pódium bolo totiž kompletne zaplnené desiatkami perkusívnych nástrojov všetkých druhov, tvarov a veľkostí. To si svoj koncertný vercajch nachystala maďarská partia Amadinda, podľa referencií najoriginálnejší perkusívny ansámbel v Európe. Amadinda je zoskupenie štyroch hudobníkov, ktorí na kolosálnych bicích nástrojoch interpretujú jednak diela skladateľov ako John Cage či Steve Reich, jednak tradičnú hudbu z rôznych kútov sveta. Vystúpenie Amadinda, napriek tomu, že sa vôbec nejednalo o jazz, možno radiť k vrcholom festivalu. Maďari predviedli strhujúcu zvukovo-vizuálnu show. Ľudové rytmy z Rwandy, Zimbabwe či Baskicka boli pomaly až duchovným zážitkom, autorské kompozície skladateľa a perkusionistu Auréla Hollóa udivovali skvelou formou a aranžmánom i napriek netradičnému obsadeniu. Amadinda je jednoducho jedna z tých kapiel, ktorú si oveľa viacej užijete naživo ako cez prehrávač. A hoci sa každý rok ozývajú hlasy proti nejazzovým umelcom v programe, maďarskí perkusionisti očividne prekvapili i najväčších skeptikov v sále.
Po Amadinde si konečne prišiel na svoje i jazzový poslucháč. Druhým bodom programu bolo totiž vystúpenie medzinárodného projektu Jazzbrothers na čele so slovenským kontrabasistom Štefanom Bartušom. Ten si na pódium Bratislavských jazzových dní prizval famózneho talianskeho klaviristu Antonia Faraa, amerického saxofonistu Andyho Middletona, srbského bubeníka Vladimira Kostadinoviča a nakoniec i nášho Michala Bugalu na gitare. Kvintet si do Bratislavy priviezol chytľavý program v duchu moderného jazzu. Zaujali hlavne skvelé inštrumentálne výkony ale i silné kompozičné momenty.
Azda najväčším lákadlom posledného dňa bol koncert amerického saxofonistu Chrisa Pottera s jeho projektom Underground. Chris Potter je dlhodobo jedným z najuznávanejších jazzových saxofonistov planéty, účinkoval na množstve nahrávok s tými najzvučnejšími menami, spomeňme Herbie Hancocka, Pata Methenyho či Davea Hollanda. Vyše hodinovému vystúpeniu dominovala jednak Potterova hra, vyznačujúca sa okrem skvelej techniky i silnou modálnou melodikou, ale i skvelá post bopová rytmika dua Fima Ephron (basa) a Nate Smith (bicie). Staršie skladby i kompozície z tohoročného albumu The Sirens svojou prehľadnosťou a chytľavosťou tém uchopili i širšie publikum, možno ešte viac ako Joshua Redman v piatok. Napriek tomu, že takmer celé jazzové dni sa niesli v znamení saxofonistov, Potter bez väčších problémov potvrdil príslušnosť k svetovej elite.
Ako už býva dramaturgickým zvykom, záver Bratislavských jazzových dní patrí tanečnému uvoľneniu. Nie je to až tak neobvyklé, ako by sa zdalo - podobne fungujú renomované jazzové festivaly na celom svete. Ako aj po minulé roky, s pribúdajúcimi nočnými hodinami sa pomaly začínalo meniť tiež publikum. Časť hudobne nabažených jazzových fanúšikov odišla, časť ostala. A pribudli nové tváre, ktoré na BJD každoročne pritiahne práve nedeľný tanečný záver. Anglická acid jazzová legenda z deväťdesiatych rokov však prišla ukázať, že ani náhodou nepatrí medzi vytiahnuté vykopávky. The Brand New Heavies odpálili jazzfunkovú show, ktorá okamžite dostala do varu tancuchtivých divákov. Na čele s tohtoročným „nováčikom“ v kapele, uhrančivou anglickou speváčkou Dawn Joseph, zaplnili sálu nespútanou energiou nadupaných funky groovov. Nadčasové hity ako Dream on Dreamer alebo Midnight at the Oasis rozvibrovali tancujúcu sálu Incheby a dali bodku za úspešnými predjubilejnými 39. Bratislavskými jazzovými dňami.
Posledný súťažný večer otvárala na B pódiu kapela Personal Highway z Česka. Pútavú gitarovú „šebanovskú“ tému úvodnej skladby a hypnotický strednotempový groove vystriedali psychadelicky potemnejšie nálady a improvizácie. Záver súťaže patril banskobystrickému triu s názvom Maringotka. Na tri stoličky sa usadili dvaja sympatickí gitaristi a šarmantná basgitaristka. Sálou zaznela hudba venovaná odkazu korunovaného kráľa gypsy jazzu – Django Reinhardta. Mladí hudobníci sa vydali cestou technicky náročného hudobného žánru jazz manouche. V štandardoch Djangology a Minor Swing divákom ukázali šlapajúci gitarový rytmus techniky La Pompe a radosť z hry. My už teraz môžme prezradiť, že trio Maringotka získalo najviac hlasov a bude otvárať budúcoročné jubilejné Jazzové dni na hlavnom pódiu. Hudobníkom gratulujeme a prajeme veľa síl a inšpirácie pri pripravovaní programu na veľké pódium!
Nesúťažná bodka prišla až z Litvy. Prvotriedne pulzujúci moderný jazz kapely s dychovou sekciou bol určite silným prekvapením pre divákov. Nápadité kompozície, skvelé improvizované sóla, ukážková zohratosť a sršiaca energia dávajú skupine Dainius Pulauskas Group status kapely, ktorá by to bez problémov rozbalila na hlavnom pódiu.
Suma Sumarum. Ďalší ročník Bratislavských jazzových dní možno opäť raz považovať za vydarený. Počnúc organizáciou, pokračujúc solídnou návštevnosťou a končiac skvelými koncertmi. Džezáky už tradične budujú veľmi pestrú a rozmanitú dramaturgiu, je teda jasné, že sa nie vždy dá zavďačiť každému. Napriek tomu bol 39. ročník festivalu popri hvizednych vystúpeniach headlinerov plný príjemných prekvapení, interpreti si unisono chválili feedback i skvelú atmosféru publika. Neostáva nič iné, len poďakovať organizátorom za nadľuský zápal pre vec a tešiť sa na budúci, jubilejný 40. ročník Bratislavských jazzových dní.
Miro Bachura, Peter Baláž
Foto: Rudolf Baranovič
