Ansámbel Bratislava Hot Serenaders už vyše dvadsať rokov patrí k tomu najlepšiemu z bigbandovej hudby (nielen) na Slovensku. Orchester okolo trubkára Juraja Bartoša však zďaleka nespí na vavrínoch – Hot Serenaders sa uplynulý víkend vrátili na pódium s koncertným programom Rhapsody in Blue.
Našťastie, ani prvé tuhé mrazy v nedeľu neodradili priaznivcov tradičného jazzu a Bratislava Hot Serenaders tak opäť po čase mohli zahrať pred vypredaným publikom v spoločenskom dome Nivy. O atmosféru hneď od úvodu sa postarali jednak návštevníci vo viac či menej retro kostýmoch, jednak trio slečien Serenaders Sisters, ktoré už v predsieni spustilo na prichádzajúcich príjemný set swingových štandardov.
Ako vyplýva už z názvu programu Rhapsody in Blue, B.H.S. sa rozhodli ´poameričtiť´ repertoár a vzdať poctu nie len Georgeovi Gershwinovi, ale i takým velikánom tradičného hot jazzu ako Paul Whiteman či Duke Ellington. Krátko po avizovanej siedmej hodine teda B.H.S. spustili set nabitý tým najtradičnejším jazzom. Hneď na úvod treba vyzdvihnúť výbornú aranžérsku a dramaturgickú prácu Juraja Bartoša a spol. , koncert ani skladby samotné nemali hluché miesto. Vvynikli sólistické výkony Pavla Hoďu či Pavla Sehnala, vokálov sa popri Milošovi Stančíkovi parádne chopili i Serenaders Sisters. Ono je trocha zbytočné rozpisovať o tom, akí dobrí sú Bratislava Hot Serenaders, keď história a renomé hovoria za nich. Popri zohratosti orchestra a skvele zvládnutých aranžmánoch vždy poteší i tá pódiová charizma a show, ktorej B.H.S. majú na rozdávanie.
Po prvej polovici programu, ktorá patrila prevažne rýchlejším swingovým klasikám, a zhruba dvadsaťminútovej prestávke prišiel na rad azda hlavný bod programu, sľúbená Rhapsody in Blue z pera Georgea Gershwina. Kompozícia, ktorá ako jedna z prvých stierala hranice jazzu a klasickej hudby práve v týchto dňoch oslavuje 90. výročie svojej premiéry, vďaka čomu si ju znova raz mohlo vypočuť i bratislavské publikum. Treba povedať, že napriek zúženému obsadeniu v porovnaní s Gershwinovou partitúrou B.H.S. predviedli skvelý hudobný zážitok. Fančovič sa ako sólista ukázal rovnako suverénny v klasických polohách i v tých jazzových, rozšírená sláčiková sekcia dodala dielu onen orchestrálny šmrnc. Na záver už len niekoľko prídavkov ako slávna Dedinka v údolí či Bugatti Step českého skladateľa Jaroslava Ježeka a mohlo sa ísť domov.
Ako to už býva pri koncertoch Bratislava Hot Serenaders zvykom, vynikajúci zážitok z tradičnej jazzovej hudby i z pódiového prevedenia, orchester si i po vyše dvadsiatich rokoch drží najvyššie štandardy. No a Ladislav Fančovič s Jurajom Bartošom rok čo rok ukazujú, akí dôležití sú pre slovenskú jazzovú scénu, či už v B.H.S. alebo v iných podarených ansámbloch.
Miro Bachura
