Podujatie s názvom Bratislavské jazzové dni hádam ani nie je potrebné bližšie predstavovať. „Džezáky“ tento rok už po 39. krát počas jedného víkendu naplnili Bratislavu kvalitným jazzom z celého sveta. Všetko začalo v piatok 25. októbra o siedmej večer.
Hneď na úvod treba poznamenať, že organizátori sa ani tento rok nepúšťali do experimentov a po všetkých stránkach vsadili na osvedčené tromfy. Solídna organizácia, príjemne naštylizované priestory Incheby, bohatý catering a hlavne žánrovo pestrá dramaturgia nabitá svetovými menami, slovenskou špičkou ale i netradičnými zahraničnými objavmi. V spojení s príjemným jesenným počasím a tou tradičnou kamarátskou atmosférou podujatia teda dobrý základ.
Pozornejší návštevník si zrejme hneď na začiatku všimol šikovného dramaturgického ťahu organizátorov. Prvá polovica piatkového večera totiž patrila zoskupeniam interpretujúcim skladby jazzovým velikánov. Či už to boli slovenskí Martin Uherek Quartet s programom kompozícií Theloniousa Monka alebo americká partia Zawinul Legacy Band, publikum sa pri známych témach rýchlejšie rozohrialo na požadovanú teplotu.
Kapela Martin Uherek Quartet si zaistila poctu otváracieho koncertu festivalu už minulý rok, keď zvíťazila na pódiu B v súťaži nadácie SPP pre mladé jazzové talenty. Zostava okolo šikovného saxofonistu Martina Uhereka sa, ako už bolo spomenuté, pre tento rok pustila do programu pozostávajúceho takmer výhradne z piesní Theloniousa Monka. Štandardy ako Evidence, In Walked Bud či Reflections sa dočkali príjemnej odozvy, veď napokon, bratislavské publikum má tradíciu rado. Kvartet sa bez väčších problémov chopil úlohy otvoriť festival a ukázal, že do ďalších rokov treba počítať i s novou generáciou slovenských jazzmanov.
S poslednými tónmi Uherekovcov začalo byť rušno i na druhom pódiu, kde od 19:45 začínal program finalistov ďalšieho ročníka projektu Pódium mladých talentov Nadácie SPP. Slušne zaplnenej sále sa predstavili najprv českí Michal Worek Quartet so svojou modernou jazz-rockovou avantgardou, po nich i bratislavské vokálno-gitarové duo Ščevlíková Zajaček, dvojica výnimočne nadaných hudobníkov. o ktorých ešte určite budeme počuť. Program druhého stageu uzatváral na Slovensku veľmi populárny Talian Ruggero Robin, gitarový virtuóz s chytľavým smooth-jazzovým štýlom.
Druhý koncert na hlavnom pódiu medzitým zvládli americkí Zawinul Legacy Quartet, kapela pozostávajúca z piatich bývalých spoluhráčov legendárneho rakúsko-amerického klávesáka. Niekoľko týždňov pred koncertom kapele vypadol basgitarista Matt Garrison, kvintet však doplnil fenomenálny Francúz Hadrien Feraud. Paradoxne, bol to práve on, kto najviac učaroval bratislavskému publiku. Individuálne výborné, Zawinulove „hity“ ako Black Market zožali potlesk v stoji. Predsa len, s kompozíciami takého velikána, akým je Joe Zawinul to ide o čosi ľahšie.
Krátko po pol desiatej sa na A stage vyrútil prvý z headlinerov festivalu. José James je mladý americký spevák, ktorý už má za morom našliapnuté na veľkú kariéru. Spoznávať ho začína i európske publikum, najmä zo spoluprác s takými menami ako napr. Robert Glasper. Nerád pri mladých afro-amerických spevákoch píšem o žánrových škatuľkách, lebo títo páni (a dámy) tak plynulo prechádzajú medzi jazzom, funky, soulom, R'nB či hip-hopom, že poslucháč už tie hranice žánrov ťažko postrehne. José James je iný ako väčšina jazzových spevákov predovšetkým svojským prístupom k improvizácií. Namiesto tradičného sketu sa James pri práci s hlasom necháva inšpirovať dídžejským skrečom a repetitívnou hudbou. Na jeho netradičný prejav si však tohtoročné publikum rýchlo zvyklo i vďaka skvelej kapele. Okrem autorských skladieb potešili i nevtieravé aranžmány skladieb Lithium od Nirvany či slávnej Ain´t No Sunshine.
Krátko pred polnocou vyšiel na pódium headliner prvého dňa, fenomenálny saxofonista Joshua Redman so svojim kvartetom. Redman si do Bratislavy priviedol zostavu Aaron Goldberg (piano), Reuben Rogers (basa) a Gregory Hutchinson (bicie). Kapela vo vyše hodinovom sete zahrala dobre vyvážený prierez starších kusov i skladieb z nového Redmanovho albumu Walking Shadows. Joshua Redman predviedol jednak omračujúcu techniku ale i skvelý kompozičný cit. Udivovala najmä jeho suverenita a flexibilita od najhlbších tónov až po výšky.
Publikum, i keď už trocha zmorené, sa výborne bavilo, dokonca i sám Redman po chvíli vymenil zadumaný výraz za náznak úsmevu. Napriek tomu, že na novej doske Joshua Redman nahrával i s orchestrom, zvuk klasického jazzového kvartetu pasoval aj novým skladbám. Výborné inštrumentálne výkony, kvalitné kompozície, zohratá kapela – Joshua Redman Quartet mal proste všetko, čo má mať headliner Bratislavských jazzových dní.
Takto nejak vyzeral prvý deň jazzových slávností, zajtra sa na stránkach Jazz.sk budeme venovať dňu druhému.
Miroslav Bachura
Foto: Rudolf Baranovič
