Hudobný priemysel zažil začiatkom storočia bezprecedentný prepad. Hovorí sa, že jeho obrat je v súčasnosti až desaťnásobne nižší ako v roku 2000. Túto skutočnosť mnohí pripisujú technologickému pokroku a s ním spojeným vzrastom nadnárodných spoločností ako Google, Apple, či Spotify. Reprodukovaná hudba je dostupnejšia ako kedykoľvek predtým a cena za jej legálnu konzumáciu je neporovnateľne nižšia ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi. Debata o tom, ako technológie a internet pomohli/uškodili hudbe je koniec koncov už notoricky známa. Poslednú dobu však moderné komunikačné technológie začínajú hrať do karát nielen konzumentom, ale aj druhej strane, umelcom samotným.
Vráťme sa o niekoľko stoviek rokov späť do minulosti, do obdobia renesancie v Európe. Iste si pri tomto pojme väčšina z vás vybaví nesmrteľné diela (naozaj) legendárnych umelcov ako Michelangelo či Raffaello. O niečo menej známe sú už mená ľudí, bez ktorých by umenie týchto majstrov zrejme ťažko vzniklo. Reč je o bohatých rodinách, ktoré nadobudli svoje nesmierne bohatstvo vďaka rozvíjajúcemu sa zámorskému obchodu typickému najmä pre talianske prístavné mestské štáty. Za všetky menujme hádam tú najznámejšiu, dynastiu Medici. Tieto rodiny časť svojich peňazí investovali práve do rozvoja umenia a napríklad aj vyššie spomínaným umelcom zabezpečili príjem a možnosť pracovať na svojich veľkolepých dielach. Boli to mecenáši umenia.
Späť do súčasnosti. Vzrastajúca rýchlosť internetu umožňujúca šírenie dátovo náročných médií a rozmach bezhotovostných transakcií do bežného života dali možnosť vzniknúť novému fenoménu, ktorý dostal názov „crowdfunding“. Ide o systém, v ktorom jedna strana ponúka produkt či službu a žiada stranu druhú o dobrovoľnú finančnú podporu. Subjektami tohto vzťahu však už nie sú renesanční majstri a bohaté talianske rodiny, ale napríklad YouTube umelci a ktokoľvek s prístupom na internet a k účtu elektronického bankovníctva. Vďaka technológiam a globalizácií sa môže členom pomyselnej internetovej mecenášskej rodiny stať kvantum ľudí, ktorí majú možnosť symbolickým jednorazovým či pravidelným príspevkom podporiť projekt podľa svojho uváženia a dopomôcť, aby bol finančne zrealizovateľný a jeho tvorca (v najideálnejšom prípade) existenčne zabezpečený. Tak vznikli stránky ako kickstarter.com alebo patreon.com, ktoré sú na tomto koncepte internetového mecenášstva 21. storočia postavené.
Keďže ide o systém založený na dobrovoľnosti, jedným z kľúčových faktorov jeho úspechu bude miera kultúrneho uvedomenia divákov a poslucháčov a ochota dobrovoľne zaplatiť za niečo, čo sme za poslednú dobu zvyknutí príjmať celkom zadarmo. Úspechy sa však už dostavili, stačí sa pozrieť na YouTube hviezdy ako Jacob Collier či Scott Bradley, ktorí môžu prekvitať a rozvíjať svoje umenie aj vďaka finančnej podpore mecenášskej masy. Či crowdfunding a jeho potenciálny rozmach je alebo nie je adekvátnou náplasťou na ranu, ktorú spôsobila strata hodnoty hudobnej nahrávky za posledné roky, ukáže čas.
