Multiinštrumentalista Thomas Chapin zomrel na leukémiu v roku 1998 už ako štyridsať ročný, no mnohí ho považujú za hudobníka, ktorý zásadne posunul hranice jazzu. Jeho smrť prišla v momente, kedy sa mu začalo dariť boriť bariéry žánru a oslovovať svojou hudbou široké publikum. Nový dokumentárny film "Night Bird Song: The Incandescent Life of a Jazz Great" si kladie za úlohu prerozprávať udalosti Chapinovho života a zachovať a šíriť jeho dielo.
Film, ktorý režírovala držiteľka ceny Emmy Stephanie J. Castillo, Chapinova švagriná, a ktorého dĺžka sa pohybuje okolo 150 minút, zachytáva hudobníkovu živelnú spontánnosť. Castillo pracovala s viac ako 200 štúdiovými nahrávkami a záznamami z koncertov a vyspovedala 47 ľudí (priateľov z detstva, rodinu, učiteľov, i spoluhráčov). Hoci je film dokumentárny, rozprávača v ňom počuť nebudeme. Castillo namiesto toho necháva rozprávať Chapinovu hudbu a tvrdí, že vďaka neprítomnosti rozprávača film zanechá na divákovi silnejší dojem.
Všetko vrcholí scénou, kde Chapin, bledý a zničený chemoterapiou, začiatkom februára 1998 nečakane vystúpi na koncerte v Manchestri, kedy silou vôle zahrá skladbu pre flautu s názvom "Aeolus". Zomrel len 12 dní po tomto vystúpení.
Thomas Chapin bol eklektický umelec. Ovládal hru na niekoľko dychových nástrojov, písal poéziu, tvoril koláže. V jeho archíve na Duke University sa nachádza vyše 28 000 (!) diel. Rád experimentoval, obľuboval hudbu Ázie i Brazílie, hral avantgardu, no vychádzal z rudimentov a tradície, ktorú rešpektoval. Ak tohto podľa mnohých zásadného jazzového velikána nepoznáte, dokument "Night Bird Song" môže byť ideálnym vstupom do jeho sveta.
Zdroj: JazzTimes.com