V poradí dvanásty štúdiový album obľúbenej Kanaďanky Diany Krall s názvom Wallflower sa už po týždni teší dobrým predajom. O speváčkin tvorivý vrchol sa však určite nejedná.
Novinka z dielne Verve Records svojou nostalgiou nadväzuje na album Glad Rag Doll (2012) vyskladaný z obľúbených skladieb Dianinho otca. Speváčka tento krát zaspomínala na svoje detstvo a vybrala tucet popových hitov, ktoré počúvala z rádia ako dieťa 70. a 80. rokov. Jej voľba padla na Paula McCartneyho, Eltona Johna, The Eagles, Boba Dylana či nesmrteľnú ´California Dreamin´, ale prekvapí napríklad i skladba ´Don´t Dream It´s Over´, viac ako tridsať rokov zabudnutá nahrávka súčasnej hviezdy Neila Finna.
Nuž, veľa jazzu sa na albume Wallflower neudeje. Diana Krall spieva skladby rovno a striedmo, čím vlastne demonštruje dlhý dátum spotreby ich úspešných melódií. Speváčka však takmer úplne opustila svoj swingový feel, dokonca sa na albume zriekla i svojej skvelej hry na klavír. Klavírne party si prevažne vzal na starosť hitmaker a producent albumu David Foster, no jeho klišovité čitateľné akordy veľa vzruchu nespôsobia, tak isto ako občasný zvuk sláčikového kvarteta či tichých elektronických bicích. Samotná Krall pôsobí na celom albume tak trochu melancholicky, hĺbavo, niekedy až unavene, v tých jej hlbších zamatových polohách to však vykryje príjemná farba hlasu a vďačné melódie. Albumu však ako keby chýbala gradácia, silnejšie tempo a moment prekvapenia. Nie, že by sa niečo nepodarilo, Diana Krall (a producent Foster) jednoducho len vsadili na „dospelácky“ pop s jednoduchými priamočiarymi aranžmánmi a žensky melancholickou náladou.
Album sa však podľa očakávaní teší pekným číslam hneď po prvom týždni v predaji. Len v Kanade sa predalo 13 tisíc kópií, čo vynieslo Krall na druhé miesto v rebríčku albumov. V americkom Billboard 200 rebríčku je Wallflower na desiatom mieste so 44 tisíckami predaných nosičov. Značka Diana Krall sa o svoje publikum báť nemusí. Príjemné nezáväzné počúvanie, výborný dodatočný darček k uplynulému MDŽ.
Miro Bachura
