Rytmus je náš biznis spievalo a hralo sa v preplnenej sále bratislavského V – klubu v sobotu 17.09.2016. Na jednom pódiu sa tu stretli tri výnimočné zoskupenia, ktoré spája spoločné podstatné meno Hot Jazz.
Nájsť lepšie podujatie v Bratislave v predvečer jesene, kde sa skĺbil vycibrený talent so zanieteným obdivom k hudbe z čias dávno minulých, je asi nemožné. Pre tých, ktorí milujú hudbu celým srdcom a chcú sa opantať hrou na skutočne staré hudobné nástroje a sledovať hru hudobníkov, ktorí touto hudbou skutočne žijú boli brány domu umenia v hlavnom meste v sobotný večer tým pravým miestom.
Už po tretíkrát vyplnilo pomyselnú kultúrnu medzeru pre fanúšikov starého jazzu a swingu z obdobia 20tych a 30tych rokov podujatie s trefným názvom Golden Age Festival. Organizátori a zároveň muzikanti Jana Dekánková a Ladislav Fančovič pripravili pre hudby chtivé publikum nabitý program. Boli to zoskupenia z Čiech, Slovenska a, at last but not least, z Maďarska, ktorí dokopy vytvorili na pódiu slovami organizátorov kozmopolitnú atmosféru, ktorou práve naše hlavné mesto v dobách tejto hudby prekvitalo.
Ako prvé sa tejto úlohy zhostilo akustické trio z Frenštátu pod Radhoštěm z Českej republiky, pod názvom Lam Trio. Publiku sa predstavilo štandardom “Bye Bye Blackbird“ v zložení Ladislava Kokescha na husliach a kornete, Aleša Nitru na gitare a Milana Holuba na kontrabase. Svoje vystúpenie trojčlenná kapela vyplnila repertoárom z obdobia 30tych rokov, hlavne českými skladbami z nemenej zvučných prvorepublikových filmov. Odzneli tak staré šlágre ako “Oči čokoládové“, ktoré v origináli spievala napríklad Adina Mandlová s Oldřichom Novým vo filme Přítelkyně pana ministra alebo “Dívko v modrém“, ktorú preslávil Oldřich Nový v rovnomennom filme so slávnou Lídou Báarovou. Trio však siahlo aj po Ellingtonovi a jeho “It Don´t Mean a Thing (If It Ain´t Got That Swing)“, v ktorom sa predviedol Ladislav Kokesch s hrou 
na tajomný nástroj pripomínajúci lesný roh tzv. melofón. O tom, že patrí medzi jediných hráčov na tento nástroj na severnej Morave nebolo pochýb. Zahanbiť sa nenechal ani ďalší člen kapely Aleš Nitra, ktorý potvrdil poklonu od svojho kolegu Kokesha, že zapaľuje gitary rýchlosťou svojich prstov. Bravúrne gitarové sólo v jazzovom štandarde “Sweet Georgia Brown“ bolo toho dôkazom. Takzvaný “zeitgeist“ alebo ducha starých čias vyvolali v skladbe od Jaroslava Ježka “Život je jen náhoda“ zloženú pre dvojicu Voskovec & Werich. Na záver pokračovali šlágrami “Mě to tady nebaví“ známu aj z repertoára Ondřeje Havelky, alebo humorným foxtrotom od trojice Ježek, Voskovec & Werich s textom Vítězslava Nezvala “Teď ješte ne“, a naposledy zahrali na pódiu, po vytlieskanom prídavku, hit “Jen pro ten dnešný den“ zo slávneho filmu Kristián. Lam Trio z Čiech úspešne vyplnilo prvú časť programu a otvorilo dvere nasledujúcej kapele Fats JazzBand.
Už po tretíkrát v úlohe hostiteľa, aj tak by sa dalo opísať pôsobenie slovenskej kapely Fats Jazz Band na festivale Golden Age Festival. Deväťčlenný orchester, ktorého vedúcou osobnosťou je slovenský klavirista Ladislav Fančovič, je jasným dôkazom zanietenosti a vášne pre jazzovú interpretáciu prvej polovice 20. storočia. Dokonalé aranžmány vychádzajúce z detailne odpočúvaných pôvodných skladieb, ktoré následným prepisom do nôt otvárajú poslucháčom reálny zvuk a obraz doby zlatého veku.
Po komornom vystúpení Tria z Čiech sa divákom predstavilo zohraté zoskupenie, kde dychy a klavír hrali prvú úlohu. V zložení - Ladislav Fančovič ako kapelník, klavirista a saxofonista, Ľubomír Kamenský na trúbke a kornete, Pavol Kušík na kontrabase, Michal Matejka na gitare, Patrik Fičor na bicích. Adaptácie
výberu skladieb od Fats Wallera alebo Leona Chu Berryho a jeho “Maelstrom“ dali vyniknúť sólovým kreáciám ďalším členom kapely: Pavlovi Hoďovi na tenor saxofóne a klarinete a kornetu a trúbke Ľubomíra Kamenského. Na pódiu sa predstavili aj vokalisti kapely. Jana Dekánková zaspievala skladby od Billie Holiday a Tommy Dorseyho “You´re As Pretty As a Picture“ s kvílivým sólom Juraja Mitošinku na trombón. Matúš Uhliarik zasa v skladbách “Shine on Your Shoes“ s Hoďovým sólom na klarinet a v bluesovej “Pastel Blue“. Do spomínanej kozmopolitnej atmosféry divákov kapela preniesla v niekoľkých slovenských skladbách z tvorby Gejzu Dusíka a Pavla Braxatorisa. Prvou bol šláger “Saigon“ v podaní Matúša Uhliarika, a v druhej skladbe svoj spev predviedla opäť „ozdoba kapely“ Jana Dekánková v balade “Večer pri Dunaji“. Príjemnú náladu a zohranosť kapela doplnila veselými kúskami “Shoot The Sherbert To Me Herbert“ od Dorseyho, v ktorej spievala celá kapela, alebo v inštrumentálnej “Charlie the Chulo“, kde hlavnú úlohu zohrali Hoďov klarinet a Fančovičové piano, v ktorej obecenstvu zároveň ozrejmili význam slova Chulo. Odkazom pre českých hostí festivalu bola klasika od Jaroslava Ježka “ Buggati Step“ v réžii Fančovičovho sóla na piano. Svoje predstavenie Fats Jazz Band ukončil výstižným šlágrom “Rhythm Is Our Business“, v ktorom sa s obecenstvom teatrálne rozlúčili všetci hudobníci kapely. Večer sa naklonil do poslednej fázy, a na pódium vyšla tretia a zároveň posledná tohtoročná kapela Golden Age Festivalu.
Sextet z Maďarska Hot Jazz Band zaujal svoje miesto na pódiu a predviedol tridsať rokov skúseností v hre starého jazzu. Aj tak by sa dalo opísať vystúpenie maďarskej kapely na čele s multiinštrumentalistom Tamásom Bényeiom. Medzinárodne uznávaný jazz-band, ktorý pozbieral mnohé ocenenia z medzinárodných jazzových podujatí po celom svete, na tohtoročnom festivale odohral množstvo jazzových štandardov no neopomenul ani vlastnú maďarskú tvorbu. V prvej úvodnej inštrumentálnej skladbe 
predviedli svoje schopnosti hráči na dychové nástroje. Zsolt Bera na trombóne, Lászlo Fodor na klarinete a bandleader kapely Tamás Bényei na kornete a trúbke. Nasledovala bluesová balada “After You Gone“ a potom Bényeiho bravúrne niekoľko minútové sólo na trúbke v tangu “Just a Gigolo“. Kde sa vzala v bandleaderovi taká dychová výdrž Bényei vysvetlil častým potápaním sa v detstve v jazere Balaton. Ako zanietený obdivovateľ hry na banjo a Django Reinhardta sa kapelník Tamás Bényei opäť predviedol v ala solo inštrumentálnej “I´ll See You In My Dreams“ aby potom divákov opantal uspávankou “Somewhere Over the Rainbow“ v krásne zladenom rytme banja s bicími Istvána Galbácsa. Okrem ďalších jazzových štandardov, ktoré kapela zahrala, nevynechala asi najznámejšiu maďarskú skladbu 30tych rokov “Szomorú Vasárnap“ od Rezsö Seressa, neskôr známu ako “Gloomy Sunday“, ktorú preslávila Billie Holiday. Ponurá skladba lákajúca k samovražde dala vyniknúť dychom Lászlo Fodora a Zsolta Bera spolu s Bényeiho kornetom. Tu sa už koncert uberal k svojmu záveru, a kapela sa rozlúčila s publikom v rytme veselého swingu “Flat Foot Floogie“ za veľkého potlesku.
Samotný koniec festivalu Golden Age patril spoločnému jam session, ktoré pod taktovkou Jany Dekánkovej predviedlo defilé všetkých účinkujúcich. V nepripravenom a nijak neskúšanom predstavení ukázali všetci hudobníci svoj nesporný talent v improvizáciu a spoločný menovateľ ich vášne – hot jazz ako synonymum celého podujatia. V najznámejšom hite Fats Wallera “Honeysuckle Rose“ a potom v štandarde “I Can´t Give You Anything But Love, Baby“ sa predbiehali klarinetové sóla Hoďu s Fodorom, piano Fančoviča s kontrabasom Zoltána Juhásza a husle Ladislava Kokescha so spevom Tamása Bényeiho s Janou Dekankovou a Matúšom Uhliarikom v rytme skvelého Istvána Galbácsa na bicie. Poslednou bodkou za tohtoročným už tretím ročníkom Golden Age Festivalu tak bola jedna úžasná nekonečná hudobná fiesta, ktorá bude opäť pokračovať o rok. Už sa tešíme.
text: Tomáš Galata
foto: Andrej Mann
