V aktuálnom výbere z Hevhetie odporúčam dva tituly ktoré zaujmú predovšetkým všetkých milovníkov fusion, ďalej tých ktorých to z času na čas láka k orientálnej World Music a samozrejme tých, ktorí radi a s nostalgiou siahajú na poctivé koketovanie jazzu s rockom, tak ako ho poznáme od konca 60tych rokov.
Ľubo Šamo Project – Good Trip 1998-2016
Hevhetia/2016/HV-0123-2-331
Melodické, nápadité, pulzujúce a dobrý mastering. Toto sú dojmy hneď po prvých dvoch skladbách albumu „Good Trip“. Huslista Ľubo Šamo, ktorý nie je na našej jazzovej scéne žiadnym nováčikom, natočil veľmi dobre znejúci album výberu svojich kompozícií od roku 1998 až doteraz. Nie je to zber realizácií ale nová nahrávka s jedným záznamom z koncertu na konci albumu (Touch my Al). Keď som vkladal CD do prehrávača hovoril som manželke, že od toho očakávam niečo na štýl slovenského „Jean Luc Pontyho“, brala to skôr s rezervou, predsa len Ponty je Ponty. Ako však dohrával ľudovo ladený Bulgarian tobacco a naplno sa rozvinula rovnomenná skladba celého albumu uznala, že moje prirovnanie nebolo až také prehnané. Skupina hudobníkov okolo Ľuba Šama (Lukáš Cintula – klávesy; Vladimír Remeň – gitara; Samuel Marinčák – gitara; Adrián Simonides – basgitara, syntetizátory; Matej Richtarčík – bicie, perkusie, gitara) sa postarala o skutočne skvelú atmosféru nahrávky z čoho vyplýva vyslovene príjemné počúvanie. Hravé melódie balkánskeho folklóru z druhej skladby albumu sa nestrácajú vo vlastnej zacyklenosti ale naopak sú zaujímavo zdramatizované odťažitými improvizáciami a dobre ladenými keyboardovými leadmi. Za pozitívne považujem práve využívanie potenciálu elektronických nástrojov, ktoré nie je samoúčelne experimentálne. Klávesy spolu s gitarou a husľami sú síce odeté do konvenčných ale zaroveň nadčasových zvukových efektov. Na inštrumentálne dobre zvládnutej nahrávke pre mňa vynikli najmä výborne funkujúca basgitara Adriána Simonidesa a trefné gitarové sóla a podklady Samuela Marinčáka. V spojení s modulovaným zvukom huslí, pútajúcich na seba pochopiteľnú pozornosť, nie je autentická a priamočiara elektrická gitara vôbec samozrejmou. Vráťme sa ale k Pontymu. Dynamické ostináta, výstavba založená na stupňovaní motívu a k tomu chorus, flanger, a phaser na elektronických husliach tak ako za starých dobrých čias Mahavishnu Orchestra, to všetko je esenciálne počuteľné aj u Ľuba Šama. Toto konštatovanie je myslím si samo o sebe výborným výsledkom. Šamo však nie je nekritickým kompilátorom, skôr skladateľom inšpirovaným od ľudových motívov, blízkych slovanskej duši, po vplyvy iných klasikov žánru fusion (viď citáciu Pastoriovej Teen Town v rýchlej skladbe Seafront).
Po vypočutí tohto album mi ešte chvíľu rezonovali melódie niektorých piesní a pristihol som sa pri tom ako si pospevujem motív z Bulgarian tobacco. Inšpirovaný touto nahrávkou som si na ďalší deň púšťal dlhšie neoprášené platne Caldery a Weather Reportu a mal som radosť zo znovu nadobudnutej chuti k poctivému jazz-rocku. Odporúčam, je to jednoducho „dobrá cesta“.
01. Summer song
02. Bulgarian tobacco
03. Good trip
04. Finally found you
05. Sagitarius
06. Seafront
07. Love is a naked sword
08. Touch my Al
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Michel Sajrawy – Floating city
Hevhetia/ 2016/ HV-0117-2-331
Husle nie sú v jazze nezvyčajným nástrojom, okrem mien z predošlej recenzie stačí spomenúť mená ako Stéphane Grappelli, Didier Lockwood, Jerry Goodman, Karen Briggs alebo nášho Stana Palúcha. Izraelský gitarista Michel Sajrawy však na svojom albume „Floating city“ necháva výrazný priestor orientálnym nástrojom ako oud, qanoun alebo perkusívnej darbuke, a to už si vyžaduje väčšiu námahu nájsť kvalitnejšiu jazzovú nahrávku s takýmto obsadením. Aj v tomto prípade je v génoch nahrávky zakódovaný jazz-rock. Vyplýva z nosnej štruktúry skladieb, zvukového charakteru, improvizačných plôch a stôp klasických fusion prvkov. V génoch je síce jazz-rock, výsledná DNA tejto nahrávky je ale namiešaná do iných foriem. Tiahnuca sa celým albumom je atmosféra blízkovýchodného žánru World-music. Vychádzajúc z úplne inej melodickej tradície a vybratých nástrojov znie kombinácia euro-amerického jazzového dedičstva s duchom orientálnej zvukomalebnosti príťažlivo exoticky. Na africké korenie v jazze sme si zvykli najneskôr od Zawinula a jeho Weather Reportu, či ešte výraznejšie Syndicatu, indické curry si vychutnávame od McLaughlina, cez Oregon po Triloga Gurtu a pod.. Dokonca aj izraelsko-židovskými chuťami nás kvalitne zásobuje Avishai Cohen, a mätové osladenie nám zo severnej Afriky v mimoriadnych nahrávkach servíruje Ibrahim Maalouf. Arabsko – palestínskych hudobných pokrmov je však ako šafránu. Odhliadnuc od ďalšieho exotického spojenia tohto hudobného počinu so slovenským vydavateľstvom, je treba skonštatovať, že počúvanie albumu „Floating city“ je odporúčania hodným obohatením hudobných horizontov. Vzhľadom na nemožnosť hlbšie pochopiť významy konkrétnych motívov v Sajrawyho skladbách, pretože sú akiste konotované v špecifických kultúrnych módoch unikajúcich aj pozornejšiemu Stredoeurópanovi, sa pri opise musím uspokojiť skôr s dojmami z nahrávky. Tie sa u mňa od prvých taktov spájajú s obrazmi z Tisíc a jednej noci a teda ornamentálnosti blízkovýchodných básní a drám, ktoré sú na tomto mieste možno stereotypné, ale ide o klišé výstižné. Každopádne by som túto hudbu opísal ako keby ste s aktuálnejšou jazz-rockovou nahrávkou v slúchadlách prechádzali veľmi hlučným šiatrovým trhoviskom v palestínskej časti Jeruzalema. V ušiach síce počujete syntetizátory a elektrickú gitaru, rovnako k vám však presakuje vrava trhovníkov, hrkotanie čajníkov, zvolávanie muezínov, a plechové údery darbúk miestnej etno kapely. K počúvaniu odporúčam podávať falafle s jemným hummusom, biely jogurt a ako dezert sezamovú chalvu. Dobrú chuť.
01. Floating City
02. Bride of the Galilee
03. On the Road
04. Life Smiles Back
05. Absence
06. Zanjaran
07. Earth, Wind & Fire
08. I’m not sure
09. Sahra
