Podarilo sa jej potvrdiť príslovie, že hudba nemá hranice. Že aj slovanská melodika a krehké emócie poľštiny fungujú s americkým jazzom. Éterická speváčka Anna Maria Jopek.
Anna Maria Jopek sa narodila 14.decembra 1970 vo Varšave. Detstvo prežíva v uzkom spojení s poľským folklórom. Jej otec Stanisław Jopek bol spevákom v slávnom folklórnom súbore Mazowsze, a matka Maria Stankiewic zas tanečníčkou. Malá Anna sa začína učiť hrať na klavír v šiestich rokoch. Obdivuje Ravela, Bacha, Mozarta a nostalgické kompozície Chopina. Jej hudobné kroky vedú na prestížnu Chopinovú Akadémiu hudby vo Varšave, kde úspešne promuje. Na náročné štúdium klasickej hudby spomína: „Boli to skvelé, ale ťažké časy. Takmer ako vo svete športu. Vyhraj, alebo umri“.
Po škole odchádza do New Yorku. Po krátkom štúdiu na jazzovej katedre Manhattan School of Music je rozhodnuté. Mozarta a Ravela zamieňa za Keith Jarretta a sály filharmónie za malé zafajčené kluby. Napriek tomu nehľadí na svoju hudbu ako na jazz: „Prosím neškatuľkujte moju hudbu pod jazz...ani pop, folk, nikde. Vstrebávam veľa vplyvov. Jazz je jeden z najdôležitejších, kvôli jeho slobode, harmónii a zmyslu pre rytmus, ale ja som vyrástla na starých poľských folklórnych pesničkách. Moje korene sú tu, v slovanských krajoch a zvukoch.“
Skladba Ale jestem z rovnomenného debutového albumu z roku 1997 reprezentuje Poľsko na Eurovízii. Nasledujú úspešné albumy Szeptem (1998) a Jasnosłyszenie (1999). Unikátna nahrávka poľských vianočných kolied v jedinečnom aranžmáne vychádza pod názvom Dzisiaj z Betleyem (1999). Anna si tu zaspieva dva duety so svojim otcom. Rok 2000 prináša album Bosa, ktorý v sebe spája originálny pohľad na tradičnú slovanskú melodiku, jazzové harmónie a improvizáciu za pomoci najlepších hudobníkov v krajine. O dva roky neskôr vychádza medzinárodná verzia albumu s názvom Barefoot.
Práve album Bosa zohráva osudovú úlohu v hudobnom živote Anny. Na jazzovom festivale v Nórsku v roku 2001 ho v zákulisí podá gitaristovi Pat Methenymu, a zdôverí sa mu s víziou spolupráce. Neuveriteľné sa stáva skutočnosťou. Album Upojenie (2002) je fenomenálnym spojením Methenyho hudobného majstrovstva s krehkou slovanskou melodikou Anny Marie Jopek.
Čas na nahrávku živého koncertu prichádza v roku 2003. Na CD aj DVD s názvom Farat počujeme hrať okrem domáceho klaviristu Leszeka Mozdzera aj francúzskeho perkusionistu Mino Cinélu. Manažérsky vydupané cédéčko Secret (2005) je naspievané v angličtine kvôli výzii expanzie do zahraničia. Stráca sa na ňom ale charakteristická emotívnosť a zvukomalebnosť slovanskej poľštiny. Anna je z nahrávky neštastná a ešte v ten istý rok nahráva skvelý album Niebo. Samozrejme už v rodnej poľštine. „Keď počúvam niektorých mojich obľúbených umelcov, nerozumiem ani slovo, a aj tak mám husiu kožu. Skúste Angelique Kidjo. Alebo Richarda Bonu. A všetkých brazílskych hudobníkov. Koľko ľudí vraví napríklad jazykom Cesarie Evory?“
Medzinárodný projekt ID (2007) sa stáva už po dvoch týždňoch predaja v Poľsku platinovým albumom. Mená hudobníkov hovoria sami za seba: Mino Cinelu, Manu Katche, Christian McBride, Richard Bona, Branford Marsalis, Leszek Mozdzer, Dhafer Youssef ....
Do troch projektov nahrávaných simultánne sa Anna púšťa v roku 2011. Album Haiku s japonskými hudobníkmi zahŕňa klaviristu Makoto Ozone, nahrávka Sobremesa zas africko portugalsko brazílske nálady a nakoniec Pollana, kolekcia tradičnej a klasickej poľskej hudby zaranžovaná a hraná Gil Goldsteinom a Gonzalo Rubalcabom.
Anna Maria Jopek zdielala svetové pódia s najvzučnejšími menami hudby ako Bobby McFerrin, Joe Lovano, Chris Botti. Vystupovala v slávnej Carnegie Hall a získala množstvo ocenení. Sama o nich však zmýšla inak: „Pre mňa je najvyšším ocenením hudba sama o sebe. A najväčšou výzvou. S množstvom otázok, ktoré je potrebné zodpovedať“.
Zdroj: annamariajopek.pl, jazzitalia.net
Peter Baláž
