Je ťažké nájsť pracovitejších hudobníkov, akým je bezmála štyridsať-ročný basgitarista Janek Gwizdala. Hrá a cestuje po celom svete s hviezdami svetového jazzu alebo ako sólista, skladá, aranžuje a produkuje hudbu, spravuje vlastný basgitarový vzdelávací portál, vedie semináre, píše knihy, články, vydáva podcasty a prakticky každý deň svojich fanúšikov zásobuje YouTube videami rôzneho druhu. Okrem toho chodí na tenis k bývalému trénerovi Rogera Federera. Vstáva o šiestej ráno, aby stihol cvičiť na base.
Janek sa narodil 19. novembra 1978 v Londýne. Jeho prvý oficiálny kontakt s hudbou môžeme datovať od roku 1989, kedy sa začal venovať hre na klasickej gitare. Na svojho učiteľa Petera Williamsa dodnes spomína slovami:
„Naučil ma ako cvičiť. Ukázal mi, že ak chcem mať naozaj rád, to čo robím, musím pre to najprv urobiť veľa roboty.“
Rozširovanie svojich hudobných obzorov a schopností však neskončilo pri šiestich nylonových strunách. Už v mladom veku ho zaujímalo snáď všetko, čo hudobná škola, ktorú navštevoval, ponúkala a tak sa popri gitare venoval aj štúdiu klasickej hudby, dychových sekcií, či orchestrálnych perkusií. Spočiatku ho najviac uchvátili práve bicie nástroje a bol to práve jeden z jeho obľúbených bubeníkov, Ian Thomas, ktorý ho dotiahol na miestnu jazzovú jam session v klube zvanom The Gun Tavern. Basgitarista Laurence Cottle, ktorý vtedy podujatie viedol, však bol natoľko inšpiratívnym a fascinujúcim elementom, že si mladý Janek hneď na ďalší pracovný deň zaobstaral basgitaru a hnaný túžbou po poznaní precestoval s Cottleom celú krajinu. (S ospravedlnením v škole problém nemal, jeho rodičia sa totiž rozhodli pre domácu výučbu systémom homeschooling.) Bicie sa nemali stať jeho primárnym hudobným nástrojom.
„(Cottle) ma brával na všetky svoje vystúpenia. Nahrával som si ich a doma som ich do štvrtej rána transkriboval. To bola moja škola.“
Nádejnému basgitaristovi sa neskôr podarilo zamestnať sa v prestížnom londýnskom klube Ronnie Scott's Jazz Club ako asistent zvukovej réžie. Tu sa stretol s prominentnou brazílskou jazz-fusion speváčkou Florou Purim, ktorá mu odporučila podať si prihlášku na Berklee College of Music. Gwizdala neváhal, Royal Academy of Music v Anglicku mu totiž nevyhovovala.
Počas iba troch semestrov na Berklee (Janek sa netají tým, že mal ďaleko od vzorného študenta) sa mu podarilo zoznámiť sa a spolupracovať s niekoľkými významnými postavami amerického jazzu ako Pete Levin, Hiram Bullock, Bob Reynolds, či Hal Crook. S niektorými z nich táto spolupráca trvá dodnes. Po roku a pol sa Gwizdala presťahoval do mesta New York.
„To, čo by som minul na školné dám radšej na nájom a budem pri všetkých svojich hrdinoch.“
Tu si začal naplno budovať svoju úctyhodnú kariéru ako sólista, sideman i producent. Hoci jeho situácia spočiatku ružovo nevyzerala a dlhy na kreditných kartách sa kopili, po roku a pol sa karta pomyselná začala obracať. Prelom mal nastať, kedy dostal ponuku na post hudobného režiséra popovej speváčky Jem. S manželkou (v súčasnosti už bývalou) sa preto presťahoval na opačný koniec krajiny, do Los Angeles. Po troch týždňoch sa projekt zosypal. Húževnatý Gwizdala sa však nenechal odradiť a po tomto neúspechu paradoxne vstúpil do svojho najplodnejšieho umeleckého obdobia.
Za všetko nechajme hovoriť fakty. Oficiálny hráč dvoch elitných značiek sveta basgitary, Fodera a Aguilar, stihol v priebehu dvanástich rokov (od roku 2004) vydať už osem štúdiových albumov (z toho sedem ako líder), založiť úspešný vzdelávací portál videobasslessons.tv a spolupracovať s menami ako Randy Brecker, Mike Stern, John Mayer, Pat Metheny, Billy Cobham, John Patitucci, Bob Mintzer, Marcus Miller, Jojo Mayer, Dennis Chambers (zoznam nekončí len tu). Okrem toho píše knihy i blogy a jeho YouTube kanál k dátumu vydania článku obsahuje skoro 300 videí. A čísla stále rastú.
