Jazzman týždňa: Michael League

Jazzman týždňa: Michael League
Najlepšie ho poznáme ako lídra hviezdnej americkej skupiny Snarky Puppy, no hudobník Michael League je ešte čímsi viac. Basgitarista i multiinštrumentalista, skladateľ, producent i riaditeľ vlastného vydavateľstva GroundUP, zdanlivo neexistuje hudobná funkcia, ktorú by nezastával. K tomu všetkému má tento sympatický, skromne pôsobiaci umelec len 33 rokov.
 
League sa narodil 24. apríla 1984 v Kalifornii do hudobníckej rodiny. Hudba ho priťahovala od malička, no hrať začal neskôr, ako by sme možno čakali. Gitaru zobral do ruky prvý krát keď mal 13 rokov. Na base dokonca začal hrať až o štyri roky neskôr, na požiadavku svojej stredoškolskej jazzovej skupiny. Štyri struny mladého Michaela uchvátili a basgitara sa stala jeho primárnym nástrojom až dodnes.
 
Svoju hviezdnu hudobnú cestu naplno rozbehol počas štúdia jazzu na prestížnej University of North Texas v texaskom Dentone, neskôr pokračoval v neďalekom Dallase. Bol žiakom významného klávesistu Bernarda Wrighta (Miles Davis, Chaka Khan). Zrejme najdôležitejším faktom z obdobia jeho štúdia je, že s deviatimi spolužiakmi v rámci voľného času mimo osnov študijného programu v roku 2004 založil projekt Snarky Puppy. Hoci sa jeden z basgitaristových učiteľov v rozhovore o ňom vyjadril, že mimoškolským aktivitám sa zvykol venovať viac ako bolo možno žiadúce, dnes vieme, že urobil dobre. Táto kapela s nevinným a trochu smiešne znejúcim názvom sa o niekoľko rokov od jej založenia stala špičkou svetovej hudobnej scény.
 
 
Meno Michael League je s projektom Snarky Puppy nerozlučne spojené. Zakladateľ a kapelník tejto formácie zložil a zaranžoval väčšinu jej skladieb a zároveň produkoval všetky jej albumy (za relatívne krátkych 13 rokov ich má na konte už vyše 10). Hudbu k albumu „Sylva“ ocenenom soškou Grammy, v ktorom kapelu doprevádza svetoznámy holandský orchester Metropole Orkest, dokonca údajne skomponoval na cestách, vo vlaku či v lietadle. Za zmienku stojí aj cyklus „Family Dinner“, kde rôzni hudobní hostia (za všetkých menujme napríklad Jacoba Colliera, mladého génia z Anglicka) prezentujú svoje skladby pod Leagueovou taktovkou. Ostatne skladba „Something“, na ktorej sa predstavila Lalah Hathaway, priniesla kapele prvé Grammy. Frontman na udalosť spomína takto: „Surreálne je to správne slovo. Viete, bol som presvedčený, že nevyhráme, lebo každá skupina, ktorá v ten večer vystupovala, vyhrala svoju kategóriu. V našej kategórií to boli Hiatus Kaiyote. Bol som presvedčený, že vyhrajú, v ich skladbe účinkoval Q-Tip a bola to skvelá vec.“
 
Viacerých hudobníkov z projektu „Family Dinner“ napokon League zastrešuje pod krídlami svojho vydavateľstva GroundUP, ktoré založil a vedie. Na žánrovo pestrých nahrávkach (od inštrumentálneho Funky Knuckles cez popovú divu Lucy Woodward až po folkovejšieho Davida Crosbyho) sa podieľa aj ako producent. Ako lovec talentov bol úspešný tiež, objavil napríklad talentovanú multiinštrumentalistku a skladateľku Magdu Giannikou (odporúčam všetkým, ktorých zaujíma, ako znie kombinácia gréckeho folklóru a samby).
 
 
Leagueov skladateľský štýl vychádza z funku a je postavený na silnom groove s výraznými, krátkymi melodickými motívmi. Majstrovsky pracuje s polyfóniou a kontrapunktom. Ako basgitarista je typický svojím nadhľadom a úspornou hrou. Hoci je frontmanom hviezdnej formácie, len zriedka preberá rolu sólistu. Naopak, jeho typickou polohou je nezameniteľný vintage zvuk štandardnej basgitary typu precision (tá sa vo všeobecnosti teší zvýšenej obľube za posledné roky, pozn. red.) a skalopevné melodické ostináto. Ako sám priznáva, jeho hru viac ako basgitaristi či kontrabasisti ovplyvnili hráči na klávesové nástroje ako napr. Greg Phillinganes. Niet divu, že umelec často basgitaru strieda so syntetizátorom značky Moog.
 
Jeho domovom je v súčasnosti newyorský Brooklyn, no Michael League neustále cestuje po svete a keď práve nehrá, odovzdáva svoje skúsenosti a vedomosti ľuďom na rôznych hudobných seminároch.
 
 

Galéria

michael-league-bass.jpg
Michael-League-1200.jpg

 

 

Ďalšie články

Trendy jazzu 21. storočia (2. časť): Jazz je mŕtvy, nech žije jazz?
Ak medzi jazzmanmi spomeniete mená Robert Glasper, Esperanza Spalding, či Hiromi, nikto zrejme...
BJD 2015: Piatok ponúkol pestrú kombináciu fusion, moderného jazzu a veľkého zvuku
V piatok 23.10. hostila Incheba 41. ročník najznámejšieho slovenského jazzového festivalu...
Recenzia CD: Snarky Puppy - Culcha Vulcha
Brooklynská fusion skupina Snarky Puppy vydáva svoj v poradí jedenásty album....
Nová hviezda Vocalese: Camille Bertault udivuje legendárnymi sólami, ktoré spieva na notu presne
Nenápadná francúzka Camille Bertault so zasneným pohľadom na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná...
Spectaculum na hudobných cestách: World Music Expo v Španielsku
Koncom októbra 2023 sa Alexandra Pastorková, zástupkyňa Občianskeho združenia Spectaculum, vybrala...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...