Je doma v jazze, klasickej i latino hudbe. Skladateľ a klavirista Michel Camilo.
Michel Camilo sa narodil 4.apríla 1954 v meste Santo Domingo v Dominikánskej Republike. Už v detstve javí nadanie pre akordeón. Najviac v ňom však vzbudzuje záujem klavír starých rodičov, ktorý by mal najradšej doma. Odpoveď rodičov je zapísanie malého Michela do základnej umeleckej školy. Na konzervatóriu pokračuje v štúdiu klasického klavíra, a v šestnástich sa stáva členom Národného symfonického orchestra Dominikánskej Republiky.
Na svoje prvé stretnutie s jazzom spomína: „Prvý krát som počul jazz, keď som mal štrnásť rokov. V rádiu hral Art Tatum svoju sólovú interpretáciu skladby Tea for Two. To ma okamžite zaujalo a chcel som sa naučiť hrať takýmto štýlom. Potom som zistil, že to bol jazz.“ Očarený novými hudobnými obzormi si zháňa jazzové nahrávky a transkribuje ich. Jeho vzormi je bebopový Oscar Peterson and McCoy Tyner.
Keď Dominikánsku Republiku navštívi Harvard University Jazz Band, zahrá si Camilo na spoločnom jam session. Kapelník zaujatý jeho hrou mu zasadzuje do hlavy myšlienku: „Mal by si byť v Štátoch.“
V roku 1979 prichádza dvadsaťpäť ročný Camilo do New Yorku. Študuje na Mannes College a Juilliard School. Pohlcuje ho hudba aktuálnych klaviristov ako Herbie Hancock, Chick Corea a Keith Jarrett. Neobchádza však ani Horace Silvera a Errol Garnera. Svoje latinské korene však paradoxne objavuje práve až v Štátoch. „Vo svojej vlasti som hrával väčšinou hard bop, a snažil som sa nevybočovať z tradície. Po príchode do New Yorku mi pri hraní občas uletelo niečo znejúce ako latino. Všetkým hudobníkom sa to páčilo a povzbudzovali ma v tom. A tak som sa začal skúmať svoje hudobné korene a zapracovávať latino identitu do svojho jazzového jazyka.“
Prelomový rok 1983 prináša Michela Camila na pódium prestížneho Montreal Jazz Festivalu. Na poslednú chvílu zaskakuje za absentujúceho klaviristu v kapele perkusionistu a skladateľa Tito Puenta. Bez jedinej skúšky, iba podľa zaslaných nahrávok, odohráva Camilo skvelý koncert. V publiku sediaci kubánsky saxofonista Paquito D'Rivera mu okamžite ponúka miesto vo svojej kapele. Výsledkom je štvorročný angažmán, a dva nahraté albumy.
V roku 1985 pozve Camila brazílska speváčka a klaviristka Tania Maria, aby jej robil s kapelou predskokana v Carnegie Hall. Požaduje však jazzové trio, a nie sextet, v ktorom hráva Camilo pravidelne po kluboch. Koncert má skvelé ohlasy u publika i kritikov, a Camilo dostáva injekciu inšpirácie na vlastné kompozície. Debutová nahrávka na seba nenechá dlho čakať. Album s názvom Why Not? prináša autorské skladby v zložení tria aj sextetu. Na base hrá Anthony Jackson a na bicích Dave Weckl.
O tri roky neskôr podpisuje Camilo zmluvu s nahrávacím kolosom Sony. Vydáva úspešný album s názvom Michel Camilo, ktorý sa umiestňuje sa na vysokých priečkach rebríčkov jazzových ankiet. Nasledujú ďalšie vysoko hodnotené nahrávky On Fire (1989) a On The Other Hands (1990).
V deväťdesiatych rokoch pokračuje Camilo v usilovnej práci, koncertuje, komponuje, nahráva. Nezabúda však ani na svet klasickej hudby. Kompozíciu Caribe nahrávajú klasické klaviristky Katia a Marielle Lebeque. Rapsódia pre dva klavíre a orchester má premiéru v roku 1992 v Royal Festival Hall. V roku 1998 sa Camilo stáva umeleckým riaditeľom prvého Latino-karibského hudobného festivalu v Kennedy Centre, kde vystupuje so svojim triom a big bandom, a premiéruje s Národným symfonickým orchestrom svoj klavírny koncert, pod taktovkou dirigenta Leonarda Slatkina. Nasledujúci rok je na turné s kubánskym klaviristom Chucho Valdesom, a debutuje s Cleveland Symphony Orchestra.
Na prelome tisícročia získava Camilo svoju prvú Grammy za album Spain, nahraný v spolupráci s flamengovým gitaristom Tomatitom.
Rok 2002 prináša dva úspešné albumy, jazzový i klasický. Pod značkou Decca vychádza Concerto for Piano & Orchestra, Suite for Piano, Strings and Harp Caribe, nahraný s BBC Symphony Orchestra. Súčasne vydáva Telarc album Triangulo. Na nahrávke nominovanej na Grammy môžeme počuť basgitaristu Anthony Jacksona a bubeníka Horacio „El Negro“ Hernandeza.
Okrem pravidelného koncertovania je Michel Camilo známy aj svojou pedagogickou činnosťou. Je držiteľom niekoľkých čestných doktorátov a profesúr na významných hudobných školách.
Zdroj: michelcamilo.com, allaboutjazz.com
Foto: Michael A. Black
Peter Baláž
