V 50-tych rokoch bol “Trane” známy najmä ako sideman v kapele Miles Davisa a zároveň ako vychádzajúca hviezda tenorsaxofónu. V roku 1957 si ho všimla nahrávacia spoločnosť Blue Note a mohol nahrať svoj prvý sólový album, na ktorom zazneli takmer výlučne len jeho skladby. Tento album získal zlatú platňu - predalo sa z neho viac ako milión kusov.
John “Trane” Coltrane bol medzi muzikantami známy najprv ako člen bebopového big bandu Dizzy Gillespieho a kapely swingového saxofonistu Johnny Hodgesa. Skutočný zlom v jeho kariére nastal v roku 1955, keď ako 29-ročný dostal telefonát od trubkára Miles Davisa. Trane sa síce narodil v tom istom roku ako Davis, no ich kariéry do toho momentu boli dramaticky rozdielne. John nebol na jazzovej scéne prakticky ešte nikým a Davis už bol jedným z najznámejších trubkárov tej doby a práve zakladal svoj prvý Great Miles Davis Quintet. V nasledujúcich 2 rokoch počas spolupráce s touto kapelou Coltrane pôsobil na množstve nahrávok a živých vystúpení a jeho talent a dovtedy skrytá genialita začali skutočne vychádzať na povrch.
Prostredníctvom tomhto zviditeľnenia a vďaka svojráznemu štýlu svojej improvizácie bol Coltrane oslovený významnou spoločnosťou Blue Note a nahral svoj debutový album vlastných skladieb. To, čo tento album odlíšilo od všetkých ostatných, na ktorých Coltrane ako sideman nahrával pre Prestige bol práve prístup nahrávacej spoločnosti Blue Note. Blue Note platila hudobníkom za skúšky pred nahrávaním a poskytla im dostatok priestoru. Preto keď Coltrane 15. septembra 1957 vkročil do štúdia ako leader kapely, ktorá mala nahrať 5 skladieb, z toho 4 originály a jeden štandard, všetci boli pripravení.
Trane si za spoluhráčov vybral mladého trubkára s Dizzy-ovsky ohnutou trúbkou Lee Morgana, trombonistu Curtis Fullera, svojho starého známeho z Philadelphie klaviristu Kenny Drewa a basistu a bubeníka z Davisovho quinteta - Paul Chambersa a Philly Joe Jonesa. Títo hudobníci boli na jazzovej scéne už známe mená, no Coltrane-ova hra predsa len vyčnieva nad všetkých ostatných.
Ako spomína altkár Art Pepper po vypočutí si albumu: “Ostatní hudobníci tam znejú vtipne, ako malé deti, po Coltranových sólach. V skladbe Blue Train to bolo obzvlášť kruté. Mal nechať zvyšok kapely hrať pred ním.”
Rovnako na túto recording session spomína aj samotný trubkár Lee Morgan, ktorý hovorí o tom, že v tej dobe bolo zvykom z každej skladby nahrať aspoň zopár rozličných trackov, pokusov, a ten najlepší sa nakoniec vybral: “Niekedy sa stane, že prvý sólista (leader) začne hrať a ty si povieš – dokelu, toto je TEN track, ktorý pôjde na nahrávku. Keď som počul, ako Coltrane hral svoje sólo, povedal som sám sebe – kámo, teraz by si mal zahrať čo najlepšie, lebo aj keď ty to svoje sólo pokazíš, TÁTO skladba ide na album.”
Nech už bola atmosféra nahrávania akákoľvek, realitou je vynikajúci hard bopový album Blue Train, na ktorom vyniká súhra kapely aj individuálne výkony. Posúdte sami!
Zoznam skladieb (autor John Coltrane, okrem č.4):
1. Blue Train (master take)
2. Moment's Notice
3. Locomotion
4. I'm Old Fashioned (Jerome Kern)
5. Lazy Bird (master take)
bonus:
6. Blue Train (alternative take)
7. Lazy Bird (alternative take)
A malá zaujímavosť na záver - klavírne sólo na oboch trackoch skladby Blue Train je identické. Sólo bolo vystrihnuté z alternatívneho tracku a vložené do mastera už v čase nahrávania. Samotné klavírne sólo z master tracku neprežilo. Takže možno Lee Morgan nemal úplnú pravdu!
Autor: Martin Uherek
