Rozhovor s Markom Whitfieldom na Openjazzfeste, Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom, 19.7.2014
Leto je každoročne plné festivalov rôznych žánrov. Každý kto naozaj chce, si nájde svoje. Milovníci jazzu nemaju síce vyber z toľkých možností ako priaznivci iných žanrov. Ísť však na OpenJazzFest, ktorý sa koná každoročne tretí júlový víkend je však vždy istota. Dvojdňový open-air festival v areáli Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom je povestný tým, že každý rok predstaví kvalitných interpretov. Tradične silnou stránkou festivalu je veľmi kvalitný zvuk. S výnimkou pár prípadov ma zvukári nesklamali ani tento rok. Jedným z ťahákov tohto ročníka bol americký gitarista Mark Whitfield vychádzajúci z hard bopu.
Mark Whitfield (1966), absolvent Berklee College of Music spolupracoval s takými známymi osobnosťami ako Jimmy Smith, Courtney Pine, Dizzy Gillespie, Art Blakey, Herbie Hancock, Diana Krall, Sting a veľa dalších. Na OpenJazzFeste vystúpil v hodinovom bloku spolu s AMC triom. Po koncerte nám Mark poskytol krátky rozhovor.
Najprv Vám rád odovzdám pozdrav od Randyho Breckera, s ktorým som pred pár dňami robil interview vo Viedni. Spomínal, že ste nedávno spolupracovali na projekte Newport Jazz Festival Now 60. Zvláštny názov. O aký projekt sa jedná?
Tento rok je 60. výročie Newport Jazz Festivalu a naša skupina má práve tento názov. Hrá v nej veľa úžasných jazzmanov (pozn: Randy Brecker, Larry Grenadier, Karrin Allyson a ďalší). Už sme spolu odohrali sme asi dvadsaťpäť koncertov a posledný nás čaká 2. augusta. To je veľké finále, priamo na newportskom festivale.
Dnes ste hrali s triom AMC. Je to pre vás nový projekt? Ako ste sa k nim dostali?
Myslím, že sa rozprávali s Randy Breckerom a ďalším mojim priateľom Ulfom Wakeniusom. Boli na turné v Európe pred štyrmi mesiacmi a mal s nimi hrať Ulf, ale nemohol. Tak ma odporučil. Predtým som AMC trio nepoznal. Hneď som si však pozrel youtube. Vďaka bohu, že niečo také existuje. Trio sa mi okamžite zapáčilo. Ich hudba má myšlienku jazzu, ducha slovenskej ľudovej hudby, otvorenú platformu pre nové objavovanie. Nič také som predtým nerobil, tak som do toho išiel. Hrať s novými hudobníkmi, vidieť nové miesta, spoznať nových ľudi. A predovšetkým hrať dobrú hudbu.
S AMC robíte turné po Českej republike a Slovensku?
Aj v Poľsku. Pred nedávnom sme hrali v Nemecku. A potom sa už musím vrátiť do USA.
Je o Vás známe, že v mladosti ste nezačínali ako gitarista, ale kontrabasista.
Ano, mal som vtedy osem rokov, ale vždy som mal gitaru rád. Hral som zozačiatku v školskej skupine, kde gitarista bol starší ako ja. A v tom čase bol aj oveľa lepší. Tak som hral v kapele na basu. Ale neskôr, keď som zmenil školu, kde nemali gitaristu, chopil som sa príležitosti a hral na gitaru.
Viem, že ste hrali s niektorými veľmi známymi hudobníkmi a skupinami, dokonca s mojími favoritmi – Stingom a Dave Matthews Bandom. Sting je celosvetovo známy ale Dave Matthews Band na Slovensku nepatrí k najznámejším skupinám. A pritom je to tak kvalitná hudba, fantastickí inštrumentalisti, ktorí majú silný jazzový feeling a prejav. Keď začnú hrať svoje sóla, vymykajú sa svojmu žánru, do ktorého je skupina bežne zaškatuľkovaná.
Ano, je to veľmi otvorená skupina. Ja sa poznám s Davom ešte od čias, keď bol barmanom. To bolo niekedy okolo roku 1991. Som veľmi rád, že som s nimi dones prepojený. Z populárnej hudby sú mojim jednoznačným favoritom. A mojimi obľúbenými hudobníkmi s ktorými veľmi rád koncertujem. Na youtube ja snáď 10 videí, v ktorých s nimi hrám. Neviem prečo nie sú až tak populárni v niektorých európskych krajinách. Ale v USA stále vypredávajú štadióny. Je to obrovská mašinéria, veľké pódiá, okolo koncertov angažovaný obrovský počet ľudí. Raz za pár rokov sa objavia aj v Európe. Niekedy rozmýšľam, či príčinou ich nižšej popularity v Európe nie je fakt, že v textoch majú priveľa slov. Ale keď človek nerozumie jazyku, nepochopí úplne ich hudbu.
A ako prebiehala Vaša spolupráca so Stingom?
Začali sme spolu v roku 2006. Hrali sme päť koncertov v L.A. Najprv som začal hrať so Stingovým trubkárom Chrisom Bottim. A Sting raz pozval všetkých Chrisových spoluhráčov, aby s ním hrali. Tak sme odohrali spomínaných päť koncertov a spravili koncertné video. Potom som s ním robil TV show. Ďalším spoločným koncertom bol Live in Boston, z čoho vyšlo aj DVD. Sting dakedy hrával jazz. (pozn: začínal ako hráč na kontrabas v jazzovej skupine). Dodnes rád spieva jazzové štandardy. Problém však je, že Sting má úžasného gitaristu, Dominica Millera (smiech).
A ten je pre vás konkurenciou?
Nie, nie, ja som jazzový hráč a Dominic je z oblasti klasiky a rocku. A Sting nepotrebuje nikoho iného. Má Dominica a hotovo. Pre mňa bolo veľkou cťou, keď ma Sting pozval, ale nikdy by som nemohol nahradiť Dominica. Prezože moja skúsenosť je z úplne iného žánru.
Vedeli by ste vymenovať vašich päť najobľúbenejších jazzových albumov?
Bez problémov. Takže Incredible jazz guitar of Wes Montgomery. Potom by to bol John Coltrane a jeho Love Supreme. Mám tiež veľmi rád Milestones od Milesa Davisa. Ella Fitzgerald Sings Duke Ellingon’s Songbook, na ktorom hrá aj Oscar Peterson. A Breezin od Georga Bensona. Ten som počuval ako teenager. Vtedy v 70-tych rokoch bol super populárny, počúval som jeho platne. Ja som bol vtedy eštelen začiatočník. Videl som Georga v TV a práve on zmenil môj život. Neskôr som išiel študovať na Berkeley a jeden z jeho synov tam práve v tom čase študoval, hral na saxofón. Zoznámil som sa s ním, a neskôr tiež s Georgom a jeho ženou v New Yorku, v Blue note. Hral som tam na jam session. Neuveriteľne mi pomohol s kariérou. Bol takým anjelom v mojom živote.
Ktorých z jazzových spevákov počúvate najradšej?
Dlhodobo som spolupracoval s Dianou Krall. Poznal som ju už dlhé roky lebo jeden z mojich dobrých priateľov u nej hrával na gitare keď začínala. Mám jeden album s orchestrom (Forever Love) a Diana na ňom spieva v niekoľkých skladbách. Diana je fantastický človek. Zbožňujem aj Dianu Reeves, je ako anjel. Z mužov mám rád hlavne Kurta Ellinga. Kevin Mahogany, Miles Griffin, Carolyn Leonhart.
Aké značky gitár používate najčastejšie?
Mám na mieru robené gitary, od Stephena Marchioneho. Hrám na nich takmer stále. Ale začal som spolupracovať aj so značkou Ibanez, pretože robia fantastické gitary, ktoré nie sú až tak drahé. A sú veľmi vhodné na cestovanie. Pre mňa je na gitare veľmi dôležité to, ako sa dá nahradiť v prípade, že sa pri cestovaní s ňou niečo stane. Ibanez sú nádherné, maju fantastický zvuk. A ak sa s gitarou niečo stane, pošlú mi ďalšiu.
Nedá sa to riešiť poistením?
Poistenie? Dostanete peniaze, ale gitara je preč. Svoje Marchioni nechávam vždy doma v NY, nikdy s nim necestujem.
Čo všetko Vás ešte čaká tento rok?
Spomínaný Newport a potom mám ešte svoju vlastnú skupinu. Moje deti sú už dospelé. Mám dvoch synov. Dvadsaťštyri ročný je neuveriteľný bubeník a dvadsaťjeden ročný je zas klavirista. Nahrávame vlastné CD, ktoré vyjde na jeseň a ďalší rok budeme mať turné. Potom ma čakajú ešte koncerty s AMC, niekedy v októbri a februári.
Ďakujeme za rozhovor.
Marián Pavlík
Foto: Ľubomír Duban
