V rámci seneckého festivalu Senčania Senčanom som sa stretol s vynikajúcim jazzovým gitaristom, aranžérom, skladateľom a pedagógom Matúšom Jakabčicom. Rozprávali sme sa o jeho hudobných začiatkoch, o jeho kompozičných a aranžérskych inšpiráciách, organizácii CZ - SK Big Bandu, ktorý založil a aj o jeho budúcich hudobných plánoch a aktivitách.
Matúš, patríš medzi strednú generáciu slovenských jazzmenov, ktorí sa už dlhé roky venujú aktivitám týkajúcich sa jazzovej hudby. Na začiatku svojej kariéry si pôsobil hlavne ako gitarista v rôznych formáciách. Prezraď nám prečo si sa neskôr rozhodol založiť „Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band?“
Ešte v začiatkoch mojej profesionálnej kariéry som ako gitarista začal okrem bežných malých zoskupení pôsobiť aj vo veľkých orchestroch. Na začiatku to bol orchester Slovenskej televízie, kde som sa, očarený farebnými možnosťami, ktoré takéto väčšie zoskupenie poskytuje, začal viac zaujímať o skladbu a aranžovanie. To ma priviedlo k štúdiu kompozície a aranžovania, najprv na Konzervatóriu v Bratislave a neskôr na Berklee Colege of Music. Po návrate z Bostonu som sa začal zaoberať myšlienkou vlastného väčšieho zoskupenia a sformoval som svoj Tentet. Zároveň som nastúpil do orchestra G. Broma, kde som ako aranžér a gitarista pôsobil 10 rokov. V roku 2004 som dostal ponuku od Rudolfa Neulsa, riaditeľa Československého jazzového festivalu v Přerove, zostaviť špeciálne pre tento festival vlastný big band, s ktorým by som prezentoval hudbu podľa vlastného výberu. Túto ponuku som využil a to mi dalo možnosť uviesť na festivale moje skladby pre big band. To bol zrod môjho big bandu - ja som v tom pokračoval a vlastne pokračujem dodnes.
Organizácia a celkový manažment okolo tohto zoskupenia musí byť veľmi náročný. Ako je možné naplánovať koncert Big Bandu, ktorý je tvorený nesmierne vyťaženými špičkovými umelcami československej jazzovej scény? Stáva sa ti často, že musíš volať na koncert alternantov?
Je pravda, že manažment je náročný a to po všetkých stránkach. Samozrejme, situáciu komplikuje to, že hudobníci sú z viacerých miest Čiech, Slovenska a posledné roky aj Maďarska. Snažím sa oslovovať ľudí v dostatočnom predstihu, pokiaľ je to možné. Mám síce takpovediac stabilnú kmeňovú zostavu, ale zároveň aj širší káder hudobníkov, ktorí sú schopní zaskočiť v prípade potreby. Takmer všetci títo alternanti ale už so mnou viackrát hrali, takže sa väčšinou môžem obrátiť na ľudí, s ktorými už mám skúsenosť. Napriek tomu sa už pár krát stalo, že som zavolal hudobníka, ktorého som dovtedy osobne nepoznal, mal som na neho iba referencie. Našťastie to zatiaľ vždy dobre dopadlo.
Repertoár Big Bandu je tvorený prevažne z tvojich autorských kompozícií, štandardov, ktoré si zaranžoval, ale aj skladieb Erika Rothensteina či Michala Motýľa. Ako pristupuješ ku kompozícii a následnému aranžovaniu – máš dopredu premyslené koncepcie v zmysle, že si vedome povieš, že „idem napísať skladbu pre môj Big Band“ a podľa toho ju aj následne zaranžuješ? – Snažíš sa komponovať skladby „šité na mieru“ hráčom v tvojom Big Bande, alebo tomuto procesu nechávaš voľný priebeh? Resp. nakoľko sa pri komponovaní a aranžovaní sústreďuješ na zvuk Big Bandu, ktorého jednotlivých hráčov už veľmi dobre poznáš?
Toto je skvelá otázka, ale poriadna odpoveď by vydala na samostatný rozhovor. Skratkovité odpovede na jednotlivé podotázky sú : aj áno, aj nie, podľa situácie a podobne...
Kompozíciu a aranžovanie si študoval na bratislavskom konzervatóriu a následne na Berklee College of Music v Bostone. Tvoj kompozičný a aranžérsky rukopis je ľahko rozpoznateľný. Píšeš náročnú hudbu, ktorá však neznie zložito, ale plynulo a krásne do seba zapadá. Kto ťa ako aranžér a skladateľ najviac ovplyvnil?
Tých vplyvov je veľa a sú z viacerých žánrov hudby. Aj keby sme to zúžili na jazz a ešte ďalej zúžili na big band, resp. veľké orchestre, stále by ich bolo dosť.... No predsa len, ak by sa to zúžilo na veľké orchestre v jazze, tak asi najviac Duke Ellington, Gil Evans a Thad Jones. Ovplyvnilo ma ale aj štúdium na Berklee, považujem ho za jeden z najdôležitejších medzníkov v mojej hudobnej kariére a tam ma asi najviac ovplyvnili Greg Hopkins a Herb Pomeroy.
Aranžovanie a kompozícia pre Big Band je považovaná za kráľovskú disciplínu. Je pre teba oveľa náročnejšie písať pre Big Band ako pre menšie zoskupenia, alebo sa to nedá porovnať keďže ide o odlišnú zostavu?
Keď tvorca ovláda remeslo, tak je to v zásade jedno. Zväčšovaním obsadenia narastá skôr časová náročnosť ako kompozičná. Tá je vo väčšej miere daná rozsahom a formou. Podľa mňa je napríklad ťažšie písať pre sláčikové kvarteto, ako pre symfonický orchester.
Nakoľko je pre teba ako lídra a pre tvojich hráčov v Big Bande rentabilné koncertovanie? Ide hlavne o hudobné zážitky, cestovanie a spolupráce, alebo sa to koniec koncov aj oplatí?
Samozrejme, honoráre pre členov veľkého orchestra sú zákonite menšie, ako je tomu v prípade malej kapely, pretože celkové náklady na vystúpenie hudobného telesa sú pre každého organizátora určujúce. Myslím si preto, že ide hlavne o hudobné aj nehudobné zážitky. Ostatné roky môj big band funguje najmä vďaka dotáciám. V súčasnosti máme dotáciu z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom koncertov orchestra, ako aj z Bratislavského samosprávneho kraja.
Aké sú tvoje najbližšie hudobné plány a aktivity? Či už ako lídra s Big Bandom, alebo v iných formáciách?
S big bandom budeme účinkovať 14.6. o 20 : 00 na samostatnom koncerte v Kursalone v Piešťanoch a 15.6. o 18 : 00 na bratislavskom hrade v rámci One Day Jazz festivalu. V budúcnosti by som rád oživil moje skladby pre symfonický orchester a jazzové kvinteto, resp. septeto. Dúfam, že sa mi ich podarí uviesť na koncertoch a snáď aj nahrať. Tiež rozmýšľam nad nad nahrávkou môjho big bandu, nových skladieb by bolo dosť.
Dávid Oláh
