Vo viedenskom Konzerthause sa pravidelne konajú výnimočné koncerty. Nebolo tomu inak ani vo štvrtok večer, kedy som mal tú česť byť účastníkom ďalšieho z mnohých hudobných sviatkov. Tentokrát nám svoje umenie predviedol Viedenský Symfonický Orchester spoločne s hlavnou hviezdou večera, klaviristom a skladateľom Michelom Camilom.
Program koncertu bol rozdelený na dve hlavné časti. Prvou bolo vystúpenie Viedenského symfonického orchestra (VSO), ktorá bola venovaná skladateľovi Georgovi Gershwinovi. VSO bol dirigovaný hosťom - anglickým dirigentom Wayne Marshallom, interpretom hudby, ktorá sa pohybuje na pomedzí klasiky a jazzu. Konkrétne sa zameriava na hudbu amerických skladateľov 20. storočia, ako napríklad Duke Ellington, Leonard Bernstein a George Gershwin. Musím povedať, že Marshall pozdvihol zvuk, interpretáciu a výkon VSO o úroveň vyššie. Práve v prvej kompozícii "Cuban Overture Rhumba" sa prejavilo Marshallovo majstrovstvo, kde perfektne vystihol smer, ktorým sa jednotlivé časti majú uberať.
Gershwinova hudba je známa pre svoju náročnú interpretáciu, keďže mnohé jeho kompozície sú zložené z viacerých, úplne odlišných častí. Práve v tejto skladbe sme toho boli svedkami. Kompozícia prechádzala od klasických častí, cez filmovú hudbu až po latino pasáže. Marshall nám dokázal, že dirigent je veľmi podstatným článkom orchestra, ktorý má obrovský vplyv na výkon celého telesa. Veľmi sa mi páčilo jeho zanietenie, radosť z hudby a zo svojej práce, ktorá sa o chvíľu presunula aj na jednotlivých členov orchestra. Bolo cítiť, že si hranie s Marshallom všetci naplno užívajú. Krásne boli aj výkony jednotlivých sólistov, ktorí mali svoj sólový part. Nezostávalo nám nič iné ako sa tešiť na druhú časť koncertu.
Po búrlivom potlesku Marshall predstavil sólistov orchestra a následne s úsmevom privítal hlavnú hviezdu večera, klaviristu Michela Camila. Camilo prišiel na pódium v rovnako dobrej nálade ako mal Marshall a hráči orchestra. Po priateľskom objatí s dirigentom a pozdravení sa s hráčmi, zaznela Camilova autorská kompozícia "Concert for piano and Orchestra Nr. 2 „Tenerife“. Ako Camilo predstavuje svoju skladbu, názov Tenerife si zvolil preto, lebo tento ostrov veľakrát navštívil a zamiloval si ho kvôli jeho veľkosti, kontrastnej prírode a krásnej majestátnej sopke, ktorá bola jeho nosnou inšpiráciou. Camilo uviedol, že túto kompozíciu hrá s Marshallom a s VSO po prvý raz. Dielo sa skladá z piatich častí, a každá z nich má viacero menších dielov. Kompozícia je úžasným hudobným dielom plným kontrastov, dynamických zvratov a avantgardných harmonických postupov. Camilo sa predviedol v inej polohe ako sme u neho zvyknutí v jazze. Dokázal nám, že aj na poli klasickej hudby sa dokáže pohybovať s rovnakou istotou a presvedčivosťou. Lyrické plochy bez zaváhania striedali dynamické, technické a napokon virtuózne. Zaujímavé bolo sledovať s akým nadhľadom, ľahkosťou a radosťou Camilo hral na klavíri perkusívnym spôsobom čo je znakom inšpirácie zo sveta latin jazzu. Hudba bola z drvivej väčšiny celá zapísaná v notách. Jedinou improvizovanou časťou bola záverečná Camilova kadencia, ktorá nasledovala po časti "Largo".
Úžasná bola jeho komunikácia s dirigentom Marshallom a VSO, kde sa vzájomne krásne dopĺňali a podporovali. Jediným občasným nedostatkom koncertu bola akustika, ktorá spôsobila, že v určitých pasážach VSO prehlušil Camilov klavír. Camila ani Marshalla to však z miery nevyviedlo.
Po trištvrťhodine krásnej hudby, sa po búrlivých potleskoch Camilo spolu s Marshallom a VSO museli dvakrát vrátiť, aby sa divákom opäť poklonili. Nesmierne sympatický, otvorený a geniálny Michel Camilo pôsobil pri klaňačkách šťastne, vyrovnane a plný vďaky, že spolu s VSO a Marshallom zaručil zaplnenému Konzerthausu hudobný zážitok, na ktorý budeme ešte dlho spomínať.
Dávid Oláh
