Debutový album herca a humoristu Jona Benjamina nedávno vytvoril v jazzovom svete malú búrku. Názov Well, I Should Have...Learned How To Play Piano (prekl. No, mal som sa...naučiť hrať na klavíri) vystihuje prečo - Benjamin nahral celý jazzový album bez toho, aby jazz počúval alebo vedel na klavíri zahrať čo i len jednoduchú skladbu.
Jazz je pre mnohých ľudí kontroverzným žánrom, hudbou, ktorá ja určená iba zasväteným. Pre ostatných "laikov" je to často len kopa nezmyselných nôt nejakého frajera na saxofóne, ktorý sa iba tvári, že vie čo robí. Jazz zrejme dlho čakal na hudobníka, pri ktorom by sa jazzmani cítili rovnako nechápavo ako spomínaní laici. A práve CD Jon Benjamina "Well, I Should Have...Learned How To Play Piano" vypĺňa túto pomyselnú medzeru na trhu.
Benjamin, úplný laik a cudzinec vo svete jazzu, album nahrával na klavíri s tromi kvalitnými americkými jazzmanmi v nástrojovom obsadení Scott Kreitzer - saxofón, David Finck - kontrabas a Jonathan Peretz - bicie. Ako sám leader priznal, jazz nikdy nepočúval a nikdy nebol jeho fanúšikom. Na klavíri sa tiež nikdy neučil hrať a ani nemá podobnú ambíciu - aj keď priznal, že by "možno mohol byť veľmi dobrý, keby sa mu začal venovať."
Sám opísal svoj debut takto: "Jazz je oceánom... ja som iba jednou vlnou, ktorá sa niekde na ďalekej pláži krúti v čase. A tá vlna spraví maličkú, takmer nevnímateľnú zmenu v tvare piesku. Po ňom bude potom kráčať malá korytnačka, ktorá tu na malú chvíľu zanechá svoje stopy, kým ich nezmyje ďalšia vlna."
"Ale teraz k veci - neviem hrať na klavíri a nahral som tento jazzový album. Niektorí mi hovoria, 'Hej Jon, trošku uber', iní sa ma dokonca pýtajú, 'To myslíš vážne, Jon?' A zopár ich povedalo, 'Neukazuj sa mi na oči lebo odo mňa jednu dostaneš.' Poznám riziká, ktoré na seba beriem tým, že som nahral tento album. Viem aké to je, urobiť niečo, čo by nikoho iného nenapadlo urobiť. Väčšina to nazve bezohľadnosťou. Ja to volám jazz."
Album je samozrejme pre verejnosť príťažlivý predovšetkým absurdnou Benjaminovou hrou. Jeho nepredvídateľný klavírny štýl ponúka pri bližšom počúvaní skutočne zaujímavé momenty, ktoré by si zasluhovali hlbšie preskúmať (možno v podrobnej recenzii niekedy v budúcnosti). Okrem toho CD ponúka vynikajúcu zvukovú kvalitu a občasné spontánne Benjaminove výkriky "Ideš" alebo "Máš na viac", ktorými burcuje svojich spoluhráčov.
Slová však nikdy nebudú stačiť na opis toho, ako album naozaj znie. Preto odporúčame pozrieť si 4 minútový dokument, ktorý obsahuje zábery zo samotného nahrávania ako aj zákulisné situácie, ktoré (vtipne) opisujú Benjaminov svet a prípravu na nahrávanie. Na konci video obsahuje aj link, na ktorom si môžete album zakúpiť. (Skutočne!)
Zdroj: junkee.com
Autor: Martin Uherek
