Po roku sa priaznivci džezovej hudby opäť mohli stretnúť v rekreačnom areáli Zelená Voda na najväčšom slovenskom džezovom festivale, ktorý sa koná pod šírim nebom. Open Jazz Fest pripravil pre svojich návštevníkov v poradí už siedmy ročník tohto podujatia.
Toho roku ponúkli dramaturgovia festivalu poslucháčom široký výber džezových žánrov. Okrem tradične orientovaných zoskupení sme mohli vidieť aj zástupcov moderných džezových štýlov, ktorí sa nebránia vplyvom populárnej hudby. Práve rozmanitosť by mohla byť dôvodom, prečo je tento festival stále obľúbenejší, čo sa prejavuje na návštevnosti, či vekovom rozložení poslucháčov.
O úvodný koncert sa postaral víťaz súťaže Jazz Start Up 2013, Swingless Jazz Ensemble. Nitriansky big band vedený Martinom Štouračom sa venuje výhradne interpretácii swingovej hudby ako vyplýva z názvu, pričom vychádza z repertoáru Count Basie Orchestra. Hrať v big bande znamená byť súčasťou veľkého organizmu, kde každá jeho časť plní svoju funkciu. V tomto prípade to boli tri dychové sekcie, o rytmiku sa postaral klavír, kontrabas a gitara, a nemohol chýbať ani spev v podaní nadanej Dominiky Titkovej, ktorej presvedčivý hlasový prejav milo prekvapil mnohých poslucháčov. Ansámbel bol príjemným a nenáročným začiatkom podujatia, aranžmány boli prehľadné (Quincy Jones by predsa nič nenechával na náhodu), frázovanie presné, sólové party presvedčivé. Program obohatil sólovým vstupom o niekoľko generácii skúsenejší a zároveň nikdy nestarnúci Vlado Vizár na trombóne. Spolupráca festivalu s organizátorom súťaže Jazz START UP, džezovým portálom Jazz.sk sa v tomto prípade ukázala ako zmysluplná, a dúfajme, že i naďalej budú zviditeľňované mladé talentované zoskupenia, akým je nepochybne Swingless Jazz Ensemble.
Poľská džezová scéna každým rokom obohacuje festivalový program. Po swingovom úvode tak prišla na rad poľsko-česká formácia Joanna Kucharczyk Qurtet. Žánrovo sme sa presunuli do súčasnosti, v rytme už nedominoval swing a v repertoári nebolo miesto na interpretáciu džezových štandardov. Kapela prezentovala svoje vlastné autorské skladby, pričom kostrou programu bol ich posledný album „More“, pod ktorý sa kompozične podpísali speváčka Joanna Kucharczyk a český klavirista Vít Křišťan. Tvorivý potenciál však predviedol aj bubeník Karol Domanski. Vystúpenie sa nieslo skôr v baladickom duchu umocňujúc speváčkin intímny prejav a zmysel pre poetiku. No priestor dostali aj rytmickejšie skladby s dôrazom na groove, akou bola aj skladba „A Walk“, ktorá zaznela hneď dvakrát. Inštrumentálne obohatil koncert pekne vystavanými sólami a príležitostným spevom najmä nadaný klavirista, skladateľ a aranžér Vít Krišťan. Počas koncertu zrejme mnohým napadla súvislosť s americkou speváčkou Gretchen Parlato, ktorú Joanna občas pripomínala nie len farbou hlasu, ale aj samotným prístupom k spevu, či komponovaniu.
Po prvej polovici piatkového večera prišlo k ďalšej obmene žánrov. Na svoje si tentoraz prišli fanúšikovia ortodoxného a viac sofistikovaného džezu. Kombo zložené z členov krajín vyšegrádskej štvorky prinieslo na festival bebopovú smršť. Kapela vystúpila pod príznačným názvom V4 European Quintet. Pri počúvaní tohto zoskupenia sa akoby zastavil čas, kapela frčala vo svojom zúrivom tempe a miestami bola až neuchopiteľná. V tomto prípade treba vypichnúť najmä majstrovstvo česko-slovenskej rytmickej sekcie v obsadení Tomáš Baroš (kontrabas) a Marián Ševčík (bicie nástroje). Ostatní členovia kapely nehodlali zaostávať a svoje hudobné umenie naplno predviedli v sólových partoch, kde dominoval svojou agresívnou hrou na tenor saxofón „český lev“, ako ho zvyknú prezývať v zahraničí, Ondřej Štveráček.
Večer sa pomaly blížil ku koncu, pred nami ostávalo posledné vystúpenie prvého festivalového dňa. Tak ako po minulé roky, i tentoraz zverila dramaturgia záver podujatia do rúk zahraničnej kapely, ktorá má v sebe okrem iného silný tanečný potenciál. To neuniklo ani poslucháčom, ktorí zaplnili priestor pod pódiom. Švédske trio Dirty Loops v zložení Jonah Nilsson (spev/klávesy), Henrik Linder (basgitara) a Aron Mellergardth (bicie) bolo pre mnohých headlinerom celého festivalu. Do hudobného sveta priniesli nový pohľad na populárnu hudbu, ktorá sa na nás ženie zo všetkých strán, a ukázali, že môže znieť oveľa kultivovanejšie. Preslávili ich najmä úpravy svetových hitov ako „Just Dance“ od Lady Gaga, „Baby“ od Justina Biebera, či „Rolling In The Deep" od Adele, ktoré zazneli aj v piatkový večer. V mnohých prípadoch sú skladby po reharmonizácii a náležitých rytmických úpravách k nerozoznaniu. Členovia kapely by si tak mohli nárokovať autorstvo, stačilo by len pretextovať skladby. Zoskupenie tohto druhu považujem skôr za štúdiovú kapelu, ktorá nemá potenciál obohatiť živé koncerty výrazným spôsobom, práve naopak, snahou kapely je zostať čo najviac verný štúdiovej nahrávke. Zrejme aj preto rozšírili obsadenie o ďalšieho člena na klávesy. Zapojenie rôznych samplov síce vytváralo dojem sterility, ale treba uznať, že výsledný zvuk bol takmer dokonalo vyvážený. Na kvalite vystúpenia sa podpísali aj virtuózne výkony členov, a to nevídaný rozsah Jonahovho hlasu a schopnosť plynule prechádzať tónmi v rámci viacerých oktáv, neuveriteľná technická vyspelosť basgitaristu Henrika a precíznosť bubeníka Arona. O tom, že členovia kapely sú zdatní technickí hráči so zmyslom pre improvizáciu nás presvedčili aj v sólových partoch.
Toľko z nabitého prvého festivalového večera, report z druhého dňa vám prinesieme už zajtra.
Ondrej Kopecký
Foto: Open Jazz Fest
