V rámci projektu City Sounds zavítala do Bratislavy jedna z najvýraznejších osobností jazzového vokálu, držiteľ ceny Grammy, kritikmi a celosvetovým obecenstvom uznávaný Kurt Elling. Ako spomenul počas samotného koncertu v Slovenskom rozhlase, odohrá 200 koncertov ročne! Preto sme nesmierne vďačný za čas, ktorý si na rozhovor našiel.
Pán Elling, ako spevák máte výnimočné technické zručnosti, váš scat je stopercentný a suverénny. Verím, že veľa spevákov sa teraz pýta: „Je prirodzene nadaný alebo má za sebou veľa práce, má absolútny sluch?“
Do vienka som dostal veľa fyziologických predispozícii, ktoré mi pomáhajú spievať. No rovnako som dlhé roky tvrdo pracoval, aby som sa stal tým najlepším hudobníkom, akým len môžem byť. Nič nepríde samo od seba.
Hráte aktívne na iný hudobný nástroj?
Veľmi nie. Trochu na klavír aby som bol schopný lepšie reagovať na hudbu. Pracujem však nepretržite na svojom hlasovom prejave.
Študovali ste filozofiu náboženstva, ako dieťa ste sa dostali prvýkrat k hudbe v kostole. Dočítal som sa, že máte rád dielo Jacka Kerouaca a Immanuela Kanta. Ako ovplyvňuje táto intelektuálna a duchovná stránka vašu umeleckú kariéru a písanie textov?
Exituje zopár jasnejších textov, na ktoré vás môžem priamo naviesť. Vždy je to o osobnom bádaní. Nemyslím si však, že Kant má na mňa v súčasnosti taký vplyv ako niektorí iní básnici. Snažím sa zodpovedať tie najväčšie otázky tak, ako je to len možné. Akonáhle sa mi to podarí, môžem sa posunúť ďalej. Ako povedal básnik Rainer Maria Rilke: „Otázky musíme žiť!“ A presne to ako jazzmeni robíme, žijeme naše otázky. Každý večer sa pýtame, akú melódiu budeme hrať, ako jasne a so zmyslom pre krásnu zhudobníme svoj pocit pre naše publikum.
Počúval som jeden z vašich albumov a našiel som tam cover od King Crimson. Zaujímalo by ma ako prebieha proces pri výbere skladby, ktorá nie je nevyhnutne jazzovou?
Nie je to žiadny systematický proces. Vyberám si to, čo sa mi páči. Zvyčajne má každý môj album jasnú tému a čokoľvek funguje v rámci jeho aranžmánu je dobrá voľba.
Jazz má tendenciu nechať sa inšpirovať inými žánrami. V 60-tych rokoch to bol Miles Davis, ktorý spustil éru jazzrocku, v rokoch 70-tych a 80-tych zanechal stopu funk. Dnes má výrazný vplyv hip-hop a soul, ako napríklad vidno u Roberta Glaspera. Ako skúsený jazzman, viete odhadnúť a možno aj predpovedať budúcnosť jazzu?
Všetko sa deje tak náhle. Myslím si však, že záleží na konkrétnom hudobníkovi a jeho vlastnej inšpirácii. On jediný počuje svoju múzu. Záleží aj na tom, na čo reaguje publikum. Umelci sa identifikujú s tým, čo sa deje v ich okolí, či už sú to tragédie alebo veľké momenty slobody, prosto s akoukoľvek osobnou skúsenosťou. Ja naozaj neviem, viem len to, že dnes odohráme skvelý koncert. (smiech)
Mohli by ste predstaviť kapelu, ktorá je tu dnes s vami?
Prvýkrát je s nami na cestách Newyorčan Gary Versace, vskutku vyťažený klavirista a organista, kvintet dopĺňa John McClean na gitare, Kendrick Scott na bicích nástrojoch a Clark Sommers na kontrabase.
Ďakujem vám za rozhovor.
Pozn.: Tí, čo na koncerte boli vedia, že sa nepomýlil. Bol to naozaj skvelý koncert !
David Čudek
Foto: Christian Landy
