Pawel Kaczmarczyk sa objavuje v kuloároch poľskej improvizovanej hudby už takmer desať rokov. Dobre pozná smer svojej hudobnej cesty a vkladá do toho všetko. Za svoju vernosť a snahu v profesii hudobníka si vyslúžil v Poľsku mnoho ocenení a uznaní. Vrámci turné, ktoré v týchto dňoch absolvuje v Čechách a na Slovensku, poskytol pre jazz.sk rozhovor.
Máte pred sebou dlhú trasu po Čechách a Slovensku. To je možnosť zahrať veľkému publiku. A zároveň záväzok, aby sa to ľuďom páčilo. Čo pre vás znamená hrať v týchto krajinách?
Jednoznačne je to pre moju kapelu obrovská česť. Hrali sme už na mnohých festivaloch rovnako v Čechách ako aj na Slovensku a pamätám si, ako živelne reagovalo publikum na našu hudbu. Vlastne v Ústi nad Labem v roku 2006, keď som vyhral súťaž jazzových kapiel, som sa rozhodol začať profesionálnu kariéru jazzového hudobníka. Mám veľký sentimentálny vzťah k ľuďom, ktorí tu žijú, poznám tu veľa vynikajúcich hudobníkov. Predtým som hral viac vo veľkých zostavách, od quartetu po sextet. To turné je mojím ospravedlnením za to, že som málo pracoval v triu, rovnako elektronickom ako aj akustickom.
Klavír je veľmi náročný nástroj. Vyžaduje obrovskú vnútornú silu dobre ho ovládať. Aký je človek - klavírista Pawel Kaczmarczyk ?
Nemôžem hodnotiť, aký som človek. Klavír je pre mňa jedine výrazovým prostriedkom. Ale najsilnejšie sa cítim ako skladateľ a líder kapely. Dáva mi to možnosť sebarealizácie.
Čo vás zaujíma na jazze?
Zaujíma ma dobrá hudba. Moje hudobné záujmy sú dosť rozsiahle. Preto nepoužívam názov jazz. Lepším termínom je súčasná improvizovaná hudba. Podľa mňa sa v súčasnosti najviac zaujímavých vecí deje v Európe. A keď ide o českých hudobníkov, najradšej počúvam Davida Doružku. Je vynikajúci gitarista a skladateľ !
Aká rytmická sekcia by vám urobila radosť, ak by bola možnosť si s ňou zahrať ? Z akého dôvodu?
Som veľmi šťastný, že môžem hrať s takými výnimočnými hudobníkmi ako Dawid Fortuna a Maciej Adamczak. Sme veľmi zžití so sebou a dobre si rozumiene na scéne i mimo nej. Nemám sny spojené s tým, aby som hral s nejakými uznávanými hudobníkmi. Sú pre mňa inšpiráciou, ale aj tak sa mi najlepšie hrá s mojom stálou zostavou.
Realizovali ste sa a boli učastníkom v mnohých projektoch. Ktorý z nich bol pre vás do tohto obdobia najkrajším hudobným zážitkom a čo ste sa vďaka tomu naučili?
Všetky projekty, v ktorých som sa zúčastnil, boli pre mňa veľmi dôležité a vďaka nim som mohol nadobudnúť veľa nových skúseností. Ťažko vymenovať všetky, ale určite je pre mňa dôležitá spolupráca v quartete Janusza Muniaka, Rafal Sarnecki Band a New Bone.
Kto je pre vás najdôležitejším klavíristom? Čo prežívate, keď počúvate jeho hudbu?
Nemám svojho obľúbeného klavíristu. Od každého sa môžete naučiť veľa zaujímavých vecí a obohatiť svoj jazyk. Častejšie ako klavíristov počúvam saxofonistov. Mojou obľúbenou zostavou je v poslednej dobe quartet Wayna Shortera.
Ktorého skladateľa klasickej hudby považujete za inšpiráciu svojich klavírnych schopností ?
Veľmi rád počúvam Glena Goulda. Z poľských klavíristov si najviac cením Piotra Andreszewského. A keď ide o hudobný smer, najväčší vplyv na mňa mal impresionizmus.
Žijete v Poľsku, v Krakowe. Ste uznávaným mladým klavíristom. Nesnívate o tom, žeby ste vycestovali skúsiť šťastie do Ameriky, alebo niekde inde?
Veľa koncertujem po celom svete. Veľa pracujeme spolu s kapelou Audiofeeling band. To spôsobuje, že vždy na koncertoch zanechávame dobrý pocit, čo znamená, že sa často vraciame na miesta, kde sme už hrali. Zatiaľ čo Krakow je pre mňa vysnívaným miestom pre realizáciu mojich hudobných projektov. Tu som sa narodil, mám tu priateľov, rodinu a domov. A v Krakowe je vlastne najsilnejšie, dynamicky fungujúce hudobné prostredie. Máme niekoľko festivalov, asi 8 jazzových klubov, kde môžeme prezentovať svoje projekty publiku, kým pôjdeme na turné.
Čo hľadáte vo svojej hudbe ako skladateľ?
Chcel by som, aby moja hudba nezostala zaškatuľkovaná ako jazz. Rád sa hrám s konvenciami. Občas je v tom veľa rocku, občas súčasnej hudby. Ale základným elementom je jasnosť odkazu. Nerád rozprávam počas koncertov. Rád vytváram čisté hudobné porozumenie s publikom a s hudobníkmi na scéne.
Čo si myslíte o škandinávskej ceste európskeho jazzu?
Je to jedna z mnohých ciest. Zbožňujem priestor v škandinávskej hudbe. Ale ja mám bližšie k balkánskemu folku ako k fjordom.
Vyštudovali ste Akadémiu jazzu v Katowiciach. Čo vám dalo štúdium?
Bol to pre mňa čas ozajstného akademického života. Najdôležitejšie, čo som si odniesol z Akadémie hudby v Katowiciach, bola možnosť učiť sa u vynikajúcich profesorov a od hudobníkov, s ktorými som študoval.
Čo je častou inšpiráciou vo vašej tvorbe?
Najväčšou inšpiráciou je pre mňa to, čo sa deje okolo mňa každý deň. Hudba, ktorú hrám je v istom zmysle odzrkadlením toho, čo sa deje v mojom živote. Rád tiež pozerám dobré, hlavne európske kino. Snažím sa čo najmenej inšpirovať hudbou, aby som sa vyhol kopírovaniu. Zvyčajne spolieham na svoju intuíciu a kreativitu.
Neplánujete vydať sólový album?
Som teraz pred svojím druhým životným sólovým recitálom. Prvýkrát som hral sólo koncert pre publikum na Festivale jazzového klavíra v Prahe. Ale najlepšie sa cítim, keď som s niekým na scéne a môže medzi mnou a ostatnými hudobníkmi dochádzať k výmene hudobných myšlienok.
Čo vás čaká v hudbe tento rok?
Mám v úmysle pokračovať vo svojom cykle Direction in music, ktorý prezentuje hudbu nežijúcich umelcov alebo neexistujúcich projektov, ktoré vyvinuli obrovský vplyv na to, čo sa teraz deje v hudbe. V decembri sa uskutoční festival a súťaž Jazz Juniors, ktorého som sa stal umeleckým riaditeľom. Tiež mám v úmysle nahrať ďalšiu platňu vo vydavateľstve ACT. A okrem toho ma čaká dlhé koncertné turné promujúce najnovšiu platňu kapely New Bone.
Autor interview : Jana Bezek
Foto : Bartlomiej Senkowski
