Obrátená pyramída v Bratislave sa stala svedkom prepojenia hudobných kultúr slovanskej Európy a oboch Amerík. Postaral sa o to projekt saxofonistu Radovana Tarišku s príznačným názvom Folklore to Jazz.
Medzinárodné kvarteto renomovaných hudobníkov predviedlo fúziu slovenského folklóru s americkým jazzom. Originálne zaranžované kompozície sa harmonicky i rytmicky pohrali s ľudovými motívy, prechádzali z „folklóru do jazzu“ plynulo a hladko, splývali do jedného celku, alebo vyvolávali kontrast prekvapivými zvratmi. Živý koncert priniesol dostatok času na vystavanie dlhších inštrumentálnych sól.
Tariškove povestne dravé vyvrcholenia boli jedno telo s gradáciou celého kvartetu. Energeticky sa všetci hudobníci v tejto kapele naozaj „našli“. Zaujímavo vystavané spoločné groovy venezuelského klaviristu Benito Gonzaleza a amerického kontrabasistu Essiet Okon Essieta zastrešoval nekompromisne šlapajúci bubeník Dávid Hodek. Sálou zazneli skladby z albumu Folklore to Jazz z pera Radovana Tarišku, ako i kompozícia Benito Gonzaleza, ktorá svojim modálnym konceptom a témami zapadala do načrtnutej tématiky koncertu.
Dramaturgickou záhadou večera sa pre mňa stalo entrée speváka Petra Lipu s jeho autorskou blues popovou skladbou v angličtine a dvomi známymi americkými štandardami. V jeho vstupe obhájila farbu témy večera jazzová interpretácia pesničky „Ach Anička“, v ktorej Peter Lipa hosťuje aj na Tariškovom albume.
Očakávaný príchod poľskej speváčky Anny Marie Jopek neprebehol bez prekvapenia. Jej éterický spev v rodnej poľštine a jedinečná schopnosť snúbenia slovanskej melodiky s jazzom priťahuje obdiv renomovaných hudobníkov z celého sveta. Radovanovi Tariškovi sa snáď nemohlo podariť pozvať ideálnejšieho hosťa pre túto príležitosť. O to viac prekvapila jej úvodná skladba. So slovami: „Nikdy nespievam štandardy. Toto úžasné pozvanie je špeciálnou výnimkou“, začalo jej vystúpenie v podobe amerického štandardu „Everytime We Say Goodbye“. V ďalších skladbách už nechala rozoznieť zvukomalebnosť poľštiny, či už vo svojej vlastnej piesni, alebo kompozícii Pat Methenyho. Škoda len, že sa hudobníkom nepodarilo spoločne zrealizovať niektorú zo spievaných skladieb albumu Folklore to Jazz, ktoré by prítomnosťou Anny získali ďalší rozmer.
Záver koncertu patril čerstvej inštrumentálnej kompozícii kvarteta. Rozvedenie kontrabasového sóla v sedemosminovom metre do perkusívnej hry, Gonzalezov zatlmený klavír a Hodekova hra bez paličiek rozvinula divácky atraktívny polyrytmický koberec.
Projekt Folklore to Jazz ukázal, že čerpanie z vlastných ľudových prameňov je cesta, ktorá mala, má a bude mať stále čo ponúknuť.
Foto: Rudolf Baranovič
Peter Baláž
