TRI OSOBNOSTI, TRI KRAJINY, JEDEN ZÁŽITOK. Tak opisuje projekt freeTENORS saxofonista Harry Sokal na svojej stránke. Ide o netypické nástrojové zloženie - tri tenor saxofóny, kontrabas a bicie a tento koncept môže byť pre poslucháčov skutočne zaujímavý. Či naozaj je, sme si vypočuli na ich nedávno vydanom albume Fellowship.
Tri mená saxofonistov - Sokal, Štvěráček, Wiesinger - z ktorých každý ma na svojom konte už množstvo štúdiových aj živých vystúpení po celej Európe (aj USA), sa spojili do jedného projektu s názvom Free Tenors. Ich debutový album Fellowship je "live" nahrávkou vydanou v roku 2014, ktorá prezentuje rôznosť každého zo sólistov, podporených rytmickou sekciou v zložení Tomáš Baroš - kontrabas a Marián Ševčík - bicie. Kto sú títo traja gentlemani?
Harry Sokal je jedným z najväčších mien jazzového saxofónu v susednom Rakúsku. Samotné viac ako 20-ročné pôsobenie v americkom Art Farmer Quintet Harryho navždy zapísalo do dejín jazzu, no okrem toho spolupracoval aj s množstvom ďalších svetových mien ako Art Blakey, Wolfert Brederode, Dave Holland, Wynton Marsalis, Mino Cinelu, Idris Muhammad, Joe Zawinul, Gene Jackson, Andy McKee... V súčasnosti vyučuje na univerzite v Linzi a venuje sa viacerým svojim hudobným projektom.
Čech Ondřej Štvěráček je našim fanúšikom asi najznámejší - jeho pôsobenie na slovenskej a českej scéne nám všetkým každoročne prináša množstvo kvalitnej hudby. Za sebou má dva štúdiové albumy ako leader a množstvo ďalších ako hosť, pričom počas svojej kariéry hral so zahraničnými menami ako Poogie Bell, Brian Charette, Uwe Plath, Dennis Rowland, Kalman Olah, George Mraz, Philip Harper, J.D.Allen, Jonathan Crossley a iní.
Bernhard Wiesinger je najmladším členom, narodeným v roku 1981. Po vyštudovaní Viedenského jazzového konzervatória absolvoval 2 semestre na Berklee College of Music v Bostone, USA. V súčasnosti pravidelne vystupuje v Európe (na svojom konte má aj koncerty v USA či Číne) a spolupracoval s menami ako napríklad Jamie Davis, John Di Martino, Don Menza, Fritz Pauer, Teddy Ehrenreich Big Band...
Samotný album je záznamom zo živého koncertu, preto predstavuje celé zoskupenie freeTENORS priamo v akcii - tak ako ho môžu zažiť aj samotní poslucháči. Skladá sa z 10 skladieb, z ktorých každá predstavuje kapelu v inom charaktere, štýle a nálade. Repertoár obsahuje tri skladby aranžované Wiesingerom (z toho jedna je naša ľudovka - Červené Jabĺčko!), tri Sokalom, ďalej sa tu nachádzajú tri jazzové štandardy a jedna známa rakúska pieseň Erzherzog Johann Jodler.
Kto zažil veľa saxofonistov naraz iba na jam sessions (saxofonisti sú známi tým, že radi jammujú na pódiu aj vo väčších počtoch a vedú tzv. "saxophone battles"), bude ku tomuto albumu možno pristupovať opatrne, no v tomto prípade sa rozhodne nie je čoho báť - na celom albume ma najviac oslovili práve zaujímavé aranžmány a veľmi invenčné využívanie skupinového hrania, nie dôraz na sólové výkony.
Ako sa vyjadril sám Harry Sokal, naaranžované melódie hrané tromi tenorsaxofónmi majú špecifickú farbu, ktorú poslucháčom umožňujú zažiť tieto nástroje úplne jedinečným spôsobom. Zároveň môže poslucháč "lietať ako vták nad 3 rozdielnymi svetmi naraz". Sólisti si rozdeľujú sóla často krát aj po menších úsekoch (osemtaktia, štvortaktia), čo im umožňuje viac vzájomne komunikovať a reagovať jeden na druhého.
Zaujímavý je aj široký štýlový záber repertoáru - rozpína sa od tradičnejšieho jazzu (What Am I Here For), cez ľudové "jódlovacie" vplyvy (Erzherzog J.J.), náznaky free jazzu a voľného tempa (Kaleidoskop), gospelovú atmosféru (Fellowship), karibik - tu dokonca hráči v pauzách kričia "Coconut!" (Dancin' Island), dlhé moderné plochy a nepravidelný rytmus - striedanie 8/4 a 7/4 taktu (Magic Transition). Takmer každá skladba má svoj vlastný, špecifický a neopakovateľný štýl.
Vlastný štýl má aj každý zo saxofonistov, čo je možné sledovať jednak prostredníctvom výmen/striedačiek v sólach, kde sólisti za sebou hrajú krátke frázy a každý ďalší na ne nadväzuje, ale aj prostredníctvom zaujímavo vyriešeného priestorového zvuku. Na nahrávke sú totiť saxofonisti rozdelení na 3 miesta priestorového spektra - Štvěráček mierne naľavo, Wiesinger v strede a Sokal mierne napravo. Takto má poslucháč pri počúvaní možnosť sledovať svojho obľúbeného sólistu a nestratiť prehľad o tom, kto práve hrá. Práve z tohto dôvodu odporúčam album počúvať na sluchátkach - tak je tento efekt najzreteľnejší.
Hoci tento album je hlavne o tenor saxofóne, výnimočným momentom je aj jediné basové sólo na albume - v skladbe What Am I Here For zahrá Tomáš Baroš vynikajúce sólo, ktoré spája jazzovú tradíciu, moderný jazyk a jeho virtuozitu do jedného celku. Okrem toho s Mariánom Ševčíkom zodpovedne plnia úlohu rytmickej sekcie, ktorá nielen doprevádza, ale aj motivuje sólistov ku ich výkonom. Spojenie mien Baroš-Ševčík je na domácej scéne už známou známkou kvality a to dokazujú aj na tejto nahrávke.
Album Fellowship rozhodne odporúčam jazzovým fanúšikom, ktorý majú radi kombináciu straight-ahead jazzu a nezvyčajných nástrojových zložení či zaujímavých aranžmánov, nenechajte si ho ujsť!
Zoznam skladieb:
1. Červené Jabĺčko
2. Passion Dance
3. Erzherzog Johann Jodler
4. Fellowship
5. Dancin' Island
6. Magic Transition
7. What Am I Here For
8. All The Things
9. Kaleidoskop
10. Hit Hat
Trailer ku projektu freeTENORS si môžete pozrieť a vypočuť tu:
Autor: Martin Uherek
