Recenzia: Peter Dobai a jeho írsky debut

Recenzia: Peter Dobai a jeho írsky debut
Miroslav Bachura

Priznám sa, saxofonista Peter Dobai bol pre mňa donedávna úplnou neznámou. Tento Slovák žijúci v Dubline je už plnohodnotnou súčasťou írskej scény, pričom štvrtým rokom vedie vlastnú kapelu Kavorka. Svetlo sveta nedávno uzrel debut skupiny s názvom Culture Shock.

 

Na úvod niekoľko biografických informácii – Peter Dobai sa po štúdiu na bratislavskom konzervatóriu odsťahoval do írskeho Dublinu, kde absolvoval jazzovú hru na Newpark Music Center. Počas svojho pobytu v Írsku sa Peter stal plnohodnotnou súčasťou írskej jazzovej scény. V roku 2010 založil vlastnú kapelu Kavorka, ktorú tvorí kvarteto hudobníkov zo štyroch rôznych krajín, okrem Dobaia na saxofóne to sú Maďar Péter Erdei (basa), Ír Shane O´Donovan (bicie) a Leopoldo Osio z Venezuely (klavír). Album Culture Shock vznikol už v roku 2012, v dublinskom štúdiu Ventry, vydania sa však dočkal až s časovým odstupom.

 

Culture Shock obsahuje šesť kompozícií, všetky z pera Petra Dobaia. Album začína Dobaiovým saxofónovým prológom nad pulzujúcimi basovými flažoletmi v skladbe s názvom Aulos. Počas ôsmich minút kapela plynulo prechádza medzi rôznymi hudobnými náladami od jemného, skoro až meditatívneho úvodu, cez rýchlejšiu strednú časť s dominantným klavírom Venezualčana Osia až po prekvapivý záver so skresleným ´acid´ zvukom basgitary. Aj ďalšie skladby zdobí pestrosť a plynulé zmeny nálad, v pomalších Night Walk či Ballad Number 2 vyniknú nápadité, no pritom prehľadné harmónie, v ktorých ja osobne počujem Claudea Debussyho a jeho nesmrteľnú modálnu kakofóniu, ale trebárs i mladého Herbieho Hancocka. Klavirista Leopoldo Osio sa vôbec na celej doske prejavuje nielen ako talentovaný sólista, ale hlavne ako fantastický spoluhráč. Dobaiovo aranžérske a skladateľské pero charakterizuje úspornosť a subtílnosť celkového zvuku. Napríklad počas celej skladby Birds of Sorrow (poslednej na albume) znie klavír len v jednoduchých rozkladoch akordov na rovných štvrťových notách, pričom nad týmto ponurým minimalistickým základom následne prebieha skvelý dialóg saxofónu s basgitarou. Dobrým kontrastom ku všetkým tým sugestívnym náladám je piata Rhythm and Blues, o ktorej dostatočne vypovedá samotný názov. Dobaiova hra na saxofón v sebe nesie najmä odkaz novšej generácie a počuť v nej niečo z Jana Garbareka i Erika Marienthala.

 

Album Culture Shock je pre mňa osobne pozitívnym prekvapením. Ide o moderný jazz, veľmi príjemný na počúvanie, bezprostredný, bez zbytočnej technickej ekvilibristiky no pritom hudobne veľmi umne spracovaný. Peter Dobai teda robí Slovensku dobré meno na írskej scéne, hádam by sa patrilo uviesť ho bližšie i nášmu publiku.

 

 

Miro Bachura     

 

 

Ďalšie články

Zomrel saxofonista Lubomír Tamaškovič
Jas, to znamená pôvodné, silné svetlo. Možno, že raz či dvakrát sa mi tak podarilo zahrať, ešte na...
6 zaujímavých faktov o jazze, ktoré ste (možno) nevedeli
Jazz je dnes nesmierne širokým pojmom, pod ktorým si môžeme predstaviť rozmanitú hudbu. Nebolo tomu...
Top 5: Jazzový saxofón swingu a bebopu
V dejinách akejkoľvek oblasti vždy existuje niekoľko osobností, niekoľko udalostí, niekoľko...
Recenzia CD: Ľuboš Šrámek/Nikolaj Nikitin - Altar
Zainteresovanému poslucháčovi domácej jazzovej scény mená Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek netreba...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...