Presne na 1. apríla, tesne pred 20:00, sa sála Žilinského konzervatória naplnila vyše 100 poslucháčmi, ktorí netrpezlivo očakávali začiatok koncertu. Keď na pódium vystúpil Lukáš Oravec Quartet s hosťami altsaxofonistom Vincentom Herringom (USA) a klaviristom Kálmánom Oláhom (HU), bolo jasné, že sa nebude jednať o nijaký prvoaprílový žart, ale o vážny zážitok.
Lukáša Oravca určite netreba predstavovať, ako jeden z najvýznamnejších mladých jazzmanov na scéne sa za posledné roky zaslúžil už o množstvo kvalitných koncertov a priviedol na slovenské pódiá viacerých zaujímavých hostí. Najvýznamnejším z nich boli však práve mená tohto koncertu a to špička maďarského jazzu, klavirista Kálmán Oláh a hlavne americký altsaxofonista Vincent Herring. Ten už vo svojej mladosti hral z hviezdami jazzového neba, napríklad v kapele Lionela Hamptona, Nat Adderleyho, v Art Blakey and the Jazz Messengers alebo s famóznym trubkárom Freddie Hubbardom.
Večer sa niesol v duchu najviac pripomínajúcom hardbop neskorých 50-tych a 60-tych rokov a skladal sa z vlastných kompozícií členov kapely - dve skladby napísal Oravec, dve Herring, jednu Oláh a jednu Baroš. Už v prvej skladbe s názvom Boca (z prvého albumu Lukáš Oravec Quartet) jasne hviedza večera, Vincent Herring vyčnieval ako vedúci element - svojim veľkým zvukom hneď naplnil komornú sálu konzervatória. S Lukášom na krídlovke sa ľahko preniesli úvodnou témou a prišli na rad sólové výkony.
Každý z členov kapely vo svojich sólach počas koncertu priniesol svoj pohľad na jazz - u Lukáša Oravca to bola hra plná ohňa a energie a odkaz trubkárskych legiend ako Freddie Hubbard, Woody Shaw a Tom Harrell. Herring svojou hrou poslucháčom prakticky predstavil históriu amerického mainstream jazzu - v jeho sólach bolo počuť hardbop a postbop, v ktorých sa objavovali desaťročiami overené frázy s jasnosťou, silou a zrejmým vplyvom Cannonballa Adderleyho.
Iný pohľad ponúkol Kálmán Oláh, ktorý vo svojich sólach využíval aj vplyvy ľudovej melodiky a harmónie, napr. vo svojej skladbe Polymodal Blues, ktorá zaznela ako druhá v poradí. Oláhove sóla aj doprovod boli z kapely asi najotvorenejšie a nechával viac priestoru pre komunikáciu s rhythm section. O niečo menší priestor pre sóla dostali členovia rytmiky - kontrabasista Tomáš Baroš zahral vynikajúce sólo v tretej skladbe programu, ktorou bola jeho vlastná kompozícia s názvom Red In Brown. Dávid Hodek dostal najviac priestoru v skladbe Piotrology, ktorú Lukáš Oravec zložil na počesť jedného zo svojich prvých učiteľov, poľského trubkára Piotra Wojtasika.
Najsilnejším momentom koncertu pre mňa bola nepomenovaná balada, ktorú zahral Vincent Herring v kvartete ako sólový kus. Jeho hra pripomínala silné výpovede z balád Cannonballa Adderleyho 60-tych rokov - plný zvuk, držané vysoké tóny striedané s rýchlymi zhlukmi nôt a charakteristické vibrato. Skladba bola zrejme Herringovou kompozíciou (jej názov sa nám nepodarilo zistiť) a v jej melódii sa miestami objavovali krátke fragmenty známych štandardov, napr. Be My Love a Autumn In New York.
Poslednou skladbou oficiálneho programu bola Herringova skladba Adventures of Hyun Joo Lee, ktorá čerpela z harmónie Countdown od John Coltrana. Desiatky neustále sa striedajúcich akordov v rýchlom tempe predstavovali pre sólistov výzvu a pre poslucháčov pútavý zážitok. Škoda bola, že Herring v tejto vlastnej skladbe zahral najkratšie sólo - tí, ktorí sa tešili na jeho vyvrcholenie, sa ho žiaľ nedočkali.
Výzvy pre sólistov vytvárala aj spomínaná skladba Piotrology, ktorá vždy na konci svojej formy rytmicky zmodulovala, cez pólové noty a potom štvrťové trioly opäť do pôvodného rytmu. Táto štruktúra pokračovala aj počas sól, čo pre sólistov vytváralo zaujímavú výzvu. Piotrology, ako aj iné Oravcove skladby sa objavia aj na najnovšom albume Lukáša Oravca - žilinské vystúpenie bolo totiž už predposledným, 8. koncertom šnúry, po ktorom kapela v rovnakom zložení cestovala do Budapešti, aby 2. apríla zahrala posledný koncert a 3. apríla nahrali nový album Lukáš Oravec Quartet + guests.
Z toho, čo sme počuli na koncerte, je zrejmé, že najbližší Lukášov album bude veľmi kvalitný. Zaujímavé skladby, kombinácia silných a individualistických sólových výkonov, pevného ťahu rytmiky a prítomnosť hostí Kálmána Oláha a Vincenta Herringa tvoria veľmi silný základ. Prajeme Lukášovi Oravcovi, aby sa mu ho podarilo zúžitkovať na 100%!
Autor: Martin Uherek
