Mark Turner / Larry Grenadier / Jeff Ballard „FLY“, Porgy&Bess, Viedeň, 15.06.2016
Ako „demokratické“ popisuje tlačová správa klubu toto hudobné zoskúpenie pre rovnocenné postavenie všetkých troch hráčov a aj ich vyrovnaný skladateľský prínos. Namiesto projektov zložených okolo marketingovo nosnej postavy je to v tomto prípade spolupráca troch výborných hudobníkov ktorí sa hudobne skvelo dopĺňajú.
Mark Turner by mal byť podľa New York Times „najlepším jazzmannom ktorého ste ešte nikdy nepočuli“. Pre široké publikum milovníkov jazzu však toto meno nie je žiadnou neznámou. Skôr naopak, upozornil na seba spoluprácou s Kurtom Rosenwinklom, Aaronom Goldbergom, Joshua Redmanom a jeho pôsobenie v projekte „Fly“ je jeho najlepšou vizitkou.
Jeff Ballard a Larry Grenadier sú rytmickou jednotkou overenou menami ako Brad Mehldau či Pat Metheny (z ich spoločného kvarteta 2006-2007). Slovenské publikum malo možnosť vypočuť si Ballarda na Bratislavských Jazzových dňoch 2015 spolu s gitaristom Lionelom Louekem a hráčom na saxofón Chrisom Cheekom. Tento vydarený koncert, ktorý ma nechal zabudnúť na môj predsudok spochybňujúci kvalitu tria bez basy ma v konečnom dôsledku motivoval navštíviť aj koncert tria „Fly“ v Porgy.
Projekt „Fly“ začal rovnomenným albumom v roku 2004. Nasledovali albumy Sky & Country (2009) a Year of the Snake (2012, obidva vo výnimočnom vydavateľstve ECM). Repertoár koncertu tvorili skladby zo všetkých troch albumov, striedavo v autorstve každého člena tria (aj preto asi „demokratické“). Takto bolo možné sledovať hudobné cítenie jednotlivých hudobníkov a ich uvažovanie na slobodnej ploche tzv. „pianoless“ tria, teda bez harmonického nástroja. Táto sloboda však zaväzuje a necháva vyznieť každý nástroj v jeho plnej zvukovej nahote. Nápadné boli lyrické kompozície Marka Turnera v ktorých bol dôraz kladený na emočne podfarbené pasáže v ktorých sa dokázal naplno prejaviť jeho priam útlocitný rešpekt k hudbe a nástroju. Každý nádych a každé vdýchnutie do saxofónu bolo počuteľné a tak strojcom nálad bol nepochybne práve on. Larry Grenadier sa predviedol ako fantasticky technický hráč, ktorého akordické vstupy na kontrabase vypĺňali priestor a tvorili tak neraz harmonický základ na ktorom sa mohol niesť kultivovaný saxofón Marka Turnera. O expresivitu, o výraz ktorý daným štruktúram vtláča výsledný tvar sa napokon stará Jeff Ballard. Už jeho vystúpenie na BJD som považoval za energické a plné rôznorodých polyrytmických momentov. Práve tento štýl charakteristický prekvapivým využívaním zostavy s dvoma rytmičákmi poháňal hudbu projektu „Fly“ nezastaviteľne dopredu.
Tento inak kompozične náročný a v mnohých pasážach experimentálny večer ale pozorného a otvoreného poslucháča podnietil premýšľať nad mnohými zvukovými vrstvami, ktoré boli na seba navrstvené ako korpusy gurmánskej torty z tej najkvalitnejšej čokolády. Takáto torta nie je sladká, na prvé ochutnanie neprinesie ohúrenie zmyslov, ukáže však chuťovým pohárikom čo všetko sa dá vydolovať z kakaa. Niečo podobné je aj „Fly“, plné zvukov ktoré nie sú instantné, ktorých príprava a aj strávenie si vyžadujú istú mieru hudobnej vyspelosti. Rovnako ako pri jedle pripravovanom z najlepších surovín, kde si na jednotlivé chute musíme najskôr zvyknúť, tak je tomu aj pri hudbe Turnera, Grenadiera a Ballarda. Komu ale ich hudba zachutí ten pre seba objaví príjemné a krásne zvuky. Takto totižto popísal Joe Lovano tvorbu tohto tria.
Mark Turner: tenor saxofón
Larry Grenadier: kontrabas
Jeff Ballard: bicie
Text a foto: Miroslav Haľák
