Roztancovaný OpenJazzFest 2015

Roztancovaný OpenJazzFest 2015
Maros Pavlik

Na to, aby sa každoročne konal Openjazzfest na Zelenej vode musí byť splnených viac základných predpokladov– atraktívna dramaturgia, hudbychtivé publikum a koniec koncov i dobré počasie. Ako sa podarilo skombinovať tieto tri faktory na ôsmom ročníku, ktorý sa konal v dňoch 17.-18. júla 2015?

 

Piatok, 17.7.

 

Úloha otvoriť festival pripadla víťaznej kapele druhého ročníka súťaže Jazz Start Up – kvartetu Andreja Urminského v zložení Andrej Urminský – gitara, Martin Uherek – saxofón, Róbert Ragan Jr. – kontrabas a Peter Solárik – bicie. Ako predkrm naservíroval kvartet pomalú skladbu Blues on Sunday od Joshua Redmana. Ďalšie skladby, ktoré odzneli, pochádzali z autorskej dielne kapelníka Andreja Urminského. Pomalá meditatívna kompozícia Dialogues, s ktorou trio Jazz Start Up vyhralo, po ktorej nasledoval latino swing One Day We’ll Meet Again. Vo finále svojho vystúpenia hudobníci zľahka zrýchlili v skladbe Real  Deal a úplný záver patril groovovej Twenty-four-seven. Vydarený začiatok festivalu, bol je jasným signálom o nastupujúcej generácii mladých slovenských muzikantov.

 

To, že Vojtěch Dyk nie je len úspešným hercom ale aj dobrým spevákom, je dávno známa vec. Jednou z formácií, s ktorými brázdi české a slovenské pódia, je aj brnenský B-Side Band. Komerčne úspešné teleso, aj práve vďaka Dykovi, siaha viac po prerábkach rôznych hitov, než po štandardnom bigbandovom  repertoári. Zrejme aj toto zameranie je jedným z dôvodov úspechu brnenského bigbandu. Pozvanie B-Sidu sa ukázalo byť veľmi prezieravým ťahom usporiadateľov. Dykova suverénna pódiová prezentácia v kombinácii s vynikajúcim spevom vtiahli pod pódium davy a zábava piatkového večera vrcholila. Veľké hudobné teleso, výrazný frontman a atraktívny repertoár môžu byť cestou, ako sprístupniť jazz aj nejazzovému publiku. Samozrejme, jazzoví puristi by mohli mať námietky voči komercionalizácii bigbandovej hudby. Jazz však býval vo svojich počiatkoch tanečnou a zábavnou hudbou, prečo mu tak tento zábavný prvok neponechať aj v 21. storočí? Osobne za vrchol vystúpenia B-Sidu považujem duet Dyka s fenomenálnym českým saxofonistom Michalom Žáčkom. Vojta Dyk predviedol v plnej paráde svoje improvizačné schopnosti a hlasový rozsah, vrátane falzetu.

Maďarskej formácii Special Providence sa podarilo zo všetkých účinkujúcich snáď najviac odkloniť od jazzového žánru. Zsolt Kaltenecker, univerzálny klávesák hrajúci momentálne aj so Special Providence vystúpil na Slovensku už v roku 1999 na BJD so svojim Kaltenecker Triom, ktoré sa vtedy stalo jedným z najväčších prekvapení festivalu. Special Providence je však hudba z úplne iného súdka ako Kaltenecker Trio. Maďarskí muzikanti v piatok namiešali hutnú zmes progresívneho rocku hraničiacu s metalom a vzdialeným náznakom jazzu hneď nadvakrát a to z dôvodu avizovanej búrky. Koncert organizátori z bezpečnostných dôvodov na štyridsať minút prerušili a pokračovalo sa až po pauze. Zvuky elektroniky, mohutných bicích a melodickej sólovej gitary divákov ohúrili a mnohých asi aj zaskočili. Popri vyšperkovaných gitarových sólach pôsobila farba doprovodnej gitary až príliš metalisticky surovo. Za zmienku stojí pozoruhodný výkon bubeníka, ktorý sa často stával stredobodom pozornosti. Ide bezpochyby o vynikajúcich inštrumentalistov, myslím si však, že skupina by sa žánrovo hodila viac na iný druh festivalu. Každopádne, metalovo naladená časť publika počas vystúpenia Special Providence prežívala Vianoce uprostred sparného leta.  

 

 

Carmen Souza, portugalčanka pôvodom z kapverdských ostrovov, vyvolala u väčšiny návštevníkov festivalu zrejme spomienky na hodiny zemepisu. Vybaviť si totiž v pamäti, kde na mape sveta sa Kapverdy nachádzajú sa „na prvú dobrú“ asi nie všetkým podarilo. Carmen sa musela vysporiadať s neľahkou úlohou – zaujať posledných vytrvalcov po polnoci. To, po strhujúcom vystúpení B-Side Bandu s Vojtom Dykom, ktorý roztancoval davy, nebolo vôbec ľahké. Hoci komorne ladená akustická hudba Carmen niekde na rozhraní jazzu a world music si našla svojich priaznivcov aj v neskorú nočnú hodinu, nebolo ľahké udržať ich pozornosť až do konca vystúpenia. Hlavnou devízou hudby Carmen boli vkusné aranžmány a zaujímavý hlasový prejav, chvíľamii pripomínajuci vo výškach tak trochu Tori Amos. Z členov kapely vynikal predovšetkým basista Theo Pascal „Epistolla“, ktorý je v Portugalsku známym hudobným producentom a inštrumentalistom. K skutočnému vychutnaniu si vystúpenia Carmen by sa však žiadal skorší začiatok jej vystúpenia a výmena poradia s B-Side Bandom.

 

 

Sobota, 18.7.

 

V Prahe etablovaná mladá slovenská speváčka Sisa Fehérová sa na festivale predstavila s jednou zo svojich formáciou - Sisa Feher Quarter a.k.a. Fehero Rocher. Sisu s jej kapelou, s čiastočne obmeneným personálnym obsadením, sme mali možnosť vidieť nedávno v Bratislave ako predskokana na koncerte Richarda Bonu. Sisa patrí k mladým, veľmi nádejným speváčkam, o čom svedčí aj jej ocenenie Nové tváre slovenského jazzu 2014. Citlivé frázovanie, výborná angličtina a príjemný spontánny prejav dokázali zaujať nielen mladšie ročníky. V sobotný večer Sisa predviedla kombináciu autorských skladieb i skaldieb iných autorov, napríklad A Taste of Honey, či špeciálne aranžmány slovenských ľudových piesní (Páslo dievča pávy).

 

 

Britské trio Troyka vystúpilo ako náhradník za poľského Wojteka Pilichowského, ktorý účasť na festivale pár dní pred jeho začatím odriekol. Troyka, ktorú kritika niekedy prirovnáva k známejšej britskej formácii Portiquo, sa žánrovo pohybuje niekde medzi jazzom, rockom a tanečnou hudbou. Svoju rôznorodosť naplno rozbalili zmesou svojich všehochutí. Od zádumčivo zľahka bluesujúcej kompozície, cez ponuré elektro, či ambietný gitarový kus, až po nekontrolovane pôsobiaci klávesový hluk v závere jednej z kompozící. Dominujúce klávesy (občas s hammondovou farbou) a basgitara, často sa meniace nálady a rytmy uprostred skladieb. Pozoruhodná experimentálna trojica, rytmicky pôsobiaca miestami až príliš uvoľnene. V závere vystúpenia Troyky som nadobudol pocit, ako by mladí Angličania vo svojej hudbe chceli obsiahnuť viaceré hudobné štýly, ktoré však nie je ľahké vtesnať do minutáže ich skladieb. Som presvedčený, že na vychutnanie si zložitých kompozícií Troyky je potrebné vypočuť si ich skladby viackrát. Napriek pomerne zložitej hudbe publikum reagovalo veľmi pozitívne. Je dosť pravdepodobné, že trio sa zaradí k formáciám, ktoré budú diktovať ďalšie smerovanie hudby, s ambíciami osloviť najmladšie generácie.

 

 

V prípade Dana Bártu vsadili usporiadatelia na absolútnu istotu. Formácia Robert Balzar Trio garantuje vždy kvalitu. Rovnica Balzar Trio plus Dan Bárta rovná sa anglicky spievaný repertoár. Je pravdou, že publikum všeobecne preferuje Bártove autorské české texty, ktoré vtiahnu poslucháča do Bártovho sveta tajomna, zvukomalebna až absurdna. Nech však ide o akúkoľvek Bártovu formáciu, po príchode na pódium si Dan vždy získa publikum svojim typickým prejavom, neošúchaným humorom a na slovenských koncertoch vždy slovenským slovným doprovodom. Na festivale premixoval prerábky slávnych skladieb od The Police (A Spirit In My Material World), Bjork (Isobel), Led Zepellinu (No Quarter), Joni Mitchell (Last Chance Lost) , The Cult (Brother Wolf, Sister Moon). K tomu primiešal nejaký ten jazzový štandard (You’re Under My Skin) a všetci boli spokojní. Pre mňa určite vrchol celého festivalu. Takto si predstavujem špičkovo interpretovaný vokálny jazz dokonale komunikovaný smerom k publiku.

 

 

Záver festivalu sa dramaturgia snaží už tradične poňať komerčnejšie a odľahčene, často odklonom od jazzového žánru. Minulý ročník festivalu uzatvárala rozšafná, americky asertívna šoumenka Sheila E. Tento rok sa úlohy „uzatvárača“ zmocnila nemecká tanečno-zábavná dychová formácia Brassballett. Choreagraficky zosynchronizovaný tím okázalých zabávačov zahral zmes snáď všetkého čo v zábavnom hudobnom biznise vzniklo, od nadupanej skladby Hit the Road Jack, cez Michaela Jacksona až po odrhovačku Mana-mana. Ak poslaním záverečného headlinera bolo roztancovať publikum, cieľ bol splnený na viac než sto percent. Nemecký turbo-jazz strhol do víru tanca všetky dámy, ktoré v očakávaní poriadnej tancovačky vydržali na festivale až do poslednej minúty.

 

 

Nebudem sa na tomto mieste vyjadrovať k hudobnej hodnote Brassballettu. Verím však, že festival zostane i v budúcnosti hudobnou udalosťou, na ktorú sa jazzuchytivé publikum bude tešiť po celý rok. Festival, ktorý bude aj naďalej atraktívnou alternatívou všetkých tuctových letných festivalov prezentujúcich naživo ohrané playlisty komerčných rozhlasových staníc. Treba len dúfať, že ďalší ročník festivalu so sebou prinesie po čase opäť aj zahraničných headlinerov zvučných mien, kľudne i jazzovejších akých ponúkol ôsmy ročník.

 

                 

Foto: Zuzana Dohnalová

 

Galéria

Andrej Urminsky kvartet
Vojtěch Dyk & B-Side Band
Carmen Souza
Sisa Feher
Troyka
Dan Barta & Robert Balzar
Brassballett
IMG_5037.jpg
IMG_4990.jpg
IMG_5087.jpg
IMG_5093.jpg
IMG_4968.jpg
IMG_4951.jpg

 

 

Ďalšie články

Letné jazzové festivaly očami organizátorov
V posledných rokoch sa i na Slovensku začala udomácňovať tradícia letných jazzových...
Do Košíc prichádza festival Jazz Days, prinesie hviezdneho Richarda Bonu i projekt fenomenálneho bubeníka Antonia Sancheza
Prvé mesiace nového roka premenia Košice na mesto jazzu. Postará sa o to úvodný ročník...
Report: Dan Bárta a Gustav Brom Big Band/Roberta Gambarini - JazzFestBrno
Ďalším z mnohých zaujímavých koncertov v rámci tohtoročného brnianskeho JazzFestu bolo vystúpenie...
Pitch Bender a Sisa Fehérová natáčajú nový album Peace in Emergency
Pražská soul-alternatívna kapela Pitch Bender v čele so slovenskou speváčkou Sisou Fehérovou sa...
Spectaculum na hudobných cestách: World Music Expo v Španielsku
Koncom októbra 2023 sa Alexandra Pastorková, zástupkyňa Občianskeho združenia Spectaculum, vybrala...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...