Steve Gadd bol po roku opäť vo Viedenskom klube Porgy & Bess a so sebou si priniesol svoju overenú zostavu s Michaelom Landauom a Jimmy Johnsonom. Táto partia hrá nesmierne prirodzene znejúci blues-jazz s rockovo-bluegrassovými prvkami a predovšetkým ho hrá tak presvedčivo, že návšteva koncertu tejto legendy bicích nástrojov sa oplatí každý rok, možno aj viac krát do roka. Takýto koncert neomrzí.
Hoci nie som bubeník, s niekoľkými sa dobre poznám a dobre viem s akým zápalom sú schopní diskutovať o veľkých postavách tohto rytmického nástroja, o menách ako Tony Williams, Billy Cobham, Dennis Chambers, Manu Katché, Vinnie Colaiuta, Jack DeJohnette, Peter Erskine, Mark Guiliana, Dave Weckl... Zoznam obľúbených bubeníkov sa u každého z opýtaných jazzmanov voľne rozrastá, vždy podľa vlastných preferencií štýlu, ktorý svojou mimoriadnou hrou zdokonalil konkrétny hudobný vzor. A hoci sa diskusie o konkrétnych hudobníkoch vedú často až s plamenným zanietením, pri mene Steve Gadd som ešte nespoznal jazzmana, ktorý by priam pietne nestíchol a uznanlivo neprijal jeho dominanciu ako neomylného sidemana, groovujúcu jednotku a tomuto podobné prívlastky. Preto je každý z jeho koncertov malým sviatkom vyznávačov natiahnutých blán a drevených paličiek.
Vek 72 rokov sa samozrejme odzrkadlí, no čo ale stále pretrváva je to nezameniteľné nasadenie, jeho typický, účelne a zároveň esteticky príťažlivý sprievod, či sa už jedná o rytmickú kostru pre svetové hviezdy rockovej, popovej alebo jazzovej scény. Jeho univerzálnosť je príkladná a tak aj jeho vlastný projekt v sebe nesie esprit jeho životnej cesty hudbou. Steve Gadd Band už niekoľko rokov stavia na vyvážených motívoch a kvalitných aranžmánoch Michaela Landaua. Jeho gitarový rukopis by som označil ako hru harmonickejšieho Scofielda, čo je najlepšie počuť práve na jeho bluesových výpravách do regiónov amerického juhu.
Hoci sa o podobné inožánrové impulzy efektne usiluje aj Bill Evans, blues Steve Gadd Bandu nie je okázalou exhibíciou, ani chvíľkovou módnou záležitosťou, je príjemnou a dušu pohladzujúcou správou o kvalite hudby a nadmiere skúseností s ňou. Nemôžem si pomôcť práve toto sú pocity, ktoré ma celým vystúpením v Porgy sprevádzali. Repertoár večera pozostával výlučne zo skladieb z albumov Gadditude (2013), 70 Strong (2015) a živej nahrávky Way Back Home (2016). Tak som sa prichytil pri spracovaní skladby Country Keitha Jaretta, ktorú nahrali na album Gadditude, že počúvam zo zatvorenými očami, usmievam sa a cítim sa dobre. Tento koncert nebol svojou kvalitou niečím čo by malo výrazne prehodnotiť môj rebríček doterajších hudobných zážitkov, ale určite bol zážitkom aké by som každému fanúšikovi jazzu doprial tak často ako sa len dá. Nie len raz za rok.
--------------------------
Steve Gadd: bicie
Kevin Hays: keyboards
Jimmy Johnson: bass
Michael Landau: gitara
Walt Fowler: trúbka
--------------------------
Text a fotografie: Miroslav Haľák / halak.miro@gmail.com
