Streda 5. februára patrila jazzovému saxofónu. Na pódiu bratislavského Ateliéru Babylon sa totiž stretli dve solídne jazzové kapely, slovenský ansámbel okolo Radovana Tarišku a talianský jazzový kvartet saxofonistu Micheleho Polgu.
Koncert, ktorý vznikol v spolupráci Talianskeho kultúrneho inštitútu a agentúry Salek Production prilákal do Ateliéru Babylon veľmi slušný počet fanúšikov, obidve kapely sa tak už od začiatku (avizovaného o 19:30) mohli potešiť plnej sále.
Ako prvý na pódium vyrazil Radovan Tariška s ďalším pokračovaním svojho projektu Folklore to Jazz. O Tariškovi a jeho ľudovo-jazzovom repertoári sa za posledný rok popísalo dosť, napokon, Folklore to Jazz sa v uplynulých dňoch dočkalo i nominácie v prestížnej ankete Radio_Head Awards v kategórii jazzovej hudby. Spoločnosť na pódiu mu robila štvorica slovenských muzikantov Ondrej Krajňák (klávesy), Tomáš Baroš (kontrabas) a hneď dvaja bubeníci, Marián Ševčík a mladý supertalent Dávid Hodek.
Treba povedať, že ´folklore´ a ´jazz´ boli v Tariškovom repertoári veľmi rázne odlíšené, každá zo skladieb začala spevnou ľudovou témou, aby v ďalšej minutáži ´prepla´ na avantgardný moderný jazz plný rozsiahlych sólistických výkonov, žiaľ skoro bez stopy tradičnej slovenskej melodiky. Experiment s dvoma bubeníkmi vyznel najlepšie práve v oných ľudových vsuvkách a v pomalších tichších pasážach, kedy sa Hodekovi so Ševčíkom skutočne darilo dodať zvuku jazzového kvartetu nový perkusívny rozmer.
Treba povedať, že koncert kapely Radovana Tarišku bol v prvom rade zážitkom po stránke hráčskej a technickej, hudobne išlo o veľmi náročné počúvanie, tekovský folklór ostal v úzadí inštrumentálnej jazzovej avantgardy. Pätici muzikantov však okrem vynikajúcich hráčskych schopností treba uznať i nevídanú intenzitu a nasadenie, ktorú bratislavské publikum náležite ocenilo.
Sotva desať minút po Tariškovom poslednom tóne sa na pódiu zjavili i naši talianski hostia, Michele Polga Quartet v zložení Michele Polga (saxofón, pochopiteľne), Paolo Birro (klávesy), Stefano Senni (kontrabas) a Walter Paoli (bicie).
Polgove poňatie jazzu bolo od začiatku kontrastom, veľmi podareným kontrastom predchádzajúceho koncertu. Taliani sa prezentovali pokojnou priamočiarou muzikou inšpirovanou najmä americkým jazzom, Polgove autorské skladby išli ľahko do ucha, nenudili. V škole nás tak trocha stereotypne učili, že ´talianski hudobníci mali vždy cit pre melódiu´, v tomto prípade by však toto tvrdenie bolo trocha obmedzujúce.
Štúdium na Berklee College of Music a dlhoročné spolupráce so zámorskými jazzmenmi urobili z Polgu medzinárodne etablovaného hudobníka, predstaviteľa jazzového globalizmu v tom dobrom slova zmysle. Príjemný, vyše hodinový koncert v spojení s Polgovou osobnou charizmou sa dočkal vrelej odozvy, Taliani teda nemerali dlhú cestu zbytočne.
Suma sumarum, v rámci taliansko-slovenského hudobného večera v Bratislave sme videli a počuli dva odlišné koncerty, dva odlišné prístupy k jazzu a k saxofónu. Na jednej strane excentrický a dravý Tariška, na strane druhej pokojný melodický Polga však potvrdili renomé výborných hráčov, za čo ich bratislavské publikum vyprevadilo hlasným aplauzom. Ono je vždy príjemné vidieť zahraničné (ale i domáce) hviezdy úprimne potešené prijatím slovenského diváka. I vďaka tomu sa môžeme tešiť čoraz početnejším návštevám svetových jazzmanov na našej rodnej hrude.
Miro Bachura
Foto: Zdenko Hanout / Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave
