Tradičný jazz z pera Vlada Vizára - IV. časť

Niekoľko viet o tradičnom jazze.

Prehľad vývojových etáp a mien, ktoré vtedy pohli jazzom.
V predchádzajúcich častiach sme si stručne zopakovali a pripomenuli okolnosti, podmienky a fakty, ktoré boli rozhodujúce pre vznik, formovanie a vývin základnej –         tradičnej – časti jazzu. Samozrejme, že jednotlivé vývojové etapy tradičného jazzu nie je možné presne rozčleniť a rozdeliť – tie sa navzájom aj časovo aj štýlovo           miešali a prelínali.

• Teda ešte raz blesková rekapitulácia :

1. Zrod jazzu, jazz archaický ( pochodový ): cca rok 1870 – 1900.

Černošská a kreolská inštrumentálna hudba, ktorá najskôr primitívne, heterofónne (súčasné hranie melódie viacerými nástrojmi) napodobňovala belošské dychovky, neskôr vedenie melódie najmä trúbkou a doplňovanie harmónie klarinetom a trombónom.   

2. Klasický jazz (neworleánsky jazz, chicagský jazz, dixieland) : 1897–1917-1930.

Miešanie a vzájomné ovplyvňovanie afroamerickej vokálnej hudby, černošského a kreolského archaického jazzu, európskej populárnej hudby, ragtimu, bieleho folklóru. Jazz prestával byť len pouličnou hudbou, ale mení sa na hudbu aj na počúvanie a k tancu. Zloženie orchestra sa ustálilo na melodickú trúbku, klarinet, trombón a rytmické nástroje bicie, tubu, banjo, ktoré doplnil klavír a gitara. Kolektívne improvizácie. Dôležité mená hudobníkov: Buddy Bolden trúbka. Potom nasledujú trúbkári Frediie Keppard, Bunk Johnson, King Oliver, Louis Armstrong, klarinetisti Lorenzo Tio, Johny Doods, Alphonse Picou, Sidney Bechet, trombónista Kid Ory, klavírista Jelly Roll Morton, bubeník Baby Doods.
Neworleánski hudobníci a s nimi aj neworleánsky klasický jazz sa sťahujú najmä do Chicaga. Chicagský klasický jazz. Technická vyspelosť hráčov. Nahrávky a šírenie klasického jazzu. Z kolektívnych improvizácií sa skladby hrajú už s naväzujúcimi individuálnymi improvizáciami.
Dixieland – belošské ponímanie a podávanie černošskej a kreolskej neworleánskej hudby. Mená : „Papa“ Jack Laine, orchester „Original Dixieland Jass Band“.   

3. Obdobie prechodu (chicagský štýl, swing ) : 1920 – 1940.

Chicagský štýl – mladí bieli hudobníci v Chicagu preberajú neworleánsky jazz, ale na základoch európskej hudby, harmónie a aranžmánov. Individuálne improvizované sóla, vysoká technická a hudobná vyspelosť hráčov. Trubkár Bix Beiderbecke, klarinetisti Mezz Mezzrow a Pee Wee Russel, trombónista Jack Tegarden, gitarista Eddie Condon.
Plynulý prechod a vznik éry swingu. Prenesenie z Chicaga do New Yorku a tiež do Kansas City. Bohatá harmónia, písané aranžmány, sólujú a swingujú aj celé sekcie orchestra. Swing – ako jazzový štýl, ale aj ako hudobný výraz strhujúceho rytmického prejavu, sa dostáva do tanečnej aj jazzovej hudby a neskôr aj do foriem moderného jazzu. Jimmy Noone, Earl Hines, Coleman Hawkins, Don Redman a mnohí iní. Orchestre Fletchera Hendersona, Duke Ellingtona, Count Basieho, Benny Goodmana. Zároveň so swingom žije v New Yorku černošský – harlemský - ragtime, barrelhouse, blues a jump klavírny prejav.

4. Neworleánska renesancia / revivalistické hnutie :  po   cca      1935.

Návrat k histórii jazzu, štúdium, nahrávky a znovuoživenie klasického neworleánskeho jazzu so starými pôvodnými hudobníkmi, ale aj vznik nového prejavu najmä bielymi dixielandovými hudobníkmi – a najmä v Európe. Yerba Buena Jazz Band v USA, a anglické kapely Kena Colyera, Chrisa Barbera, Acker Bilka, Kennyho Balla a.i.
 
Vlado Vizár