Úvaha Jána Sklenára: Prečo ísť na Bratislavské jazzové dni

Úvaha Jána Sklenára: Prečo ísť na Bratislavské jazzové dni
jazz.sk

Keď skupinka jazzových entuziastov v roku 1975 amatérsky zorganizovala prvý ročník Bratislavských jazzových dní, určite nikto z nich nepredpokladal, že sa z festivalu stane podujatie európskej úrovne, na ktorom každoročne účinkujú aj svetové jazzové hviezdy. Použijúc filmovú terminológiu sú jazzáky náš A-čkový hudobný festival. V časoch neslobody a tvrdej normalizácie ako jedno z mála podujatí  vytvárali priestor na uvoľnenie a boli do istej miery ostrovom slobody. Keď sa povie slovo sloboda ako hudobný ekvivalent mi automaticky napadne jazz. Veď skúste v jazze normalizovať , plánovať a diktovať čo sa má a čo nemá... Tu nepochodíte! Preto ju úplne prirodzené že jazz a BJD sa stali aj pre laikov slobodným priestorom a únikom zo šedej Bratislavy.

Už v roku 1979 privítal festival prvého amerického hudobníka - trubkára Lee Harpera. Na prelome 70. a 80. rokov boli BJD už veľkým, profesionálnym festivalom s  pestrou prehliadkou rôznorodých interpretov. V roku 1982 vystúpil prvý hudobník medzinárodného formátu - harmonikár a gitarista Jean Toots Thielemans, ktorý tento rok - 22. augusta -vo veku 94 rokov odišiel na zaslúžený dôchodok do jazzového neba. O rok neskôr, v roku 1983, prišlo k zásadnému obratu. Do Bratislavy prišli zahrať dvaja americkí jazzmani najzvučnejších mien - gitarista Larry Coryell a bubeník Jack De Johnette  so svojou skupinou Special Edition. V nasledujúcich rokoch sa v Bratislave vystriedali také hviezdy svetového formátu ako Chick Corea & Gary Burton, John McLauglin, Stanley Clarke , Bobby McFerrin, Herbie Hancock, Cassandra Wilson, Wynton Marsalis a mnohí, mnohí ďalší...

 

Fenomén BJD nebol len o dobrej hudbe ktorú sme dovtedy počúvali len z vysielania rakúskych staníc prip. podpultovo zohnali cez rôzne pašerácke linky. Jazzáky (ako sa im familiárne hovorí) boli v prvom rade miestom stretávania ľudí s rovnakou krvnou skupinou. Miestom kde sa stretávali ľudia ktorí sa nedokázali uspokojiť len s podsúvaným štátnym umeleckým mainstreamom. V začiatkoch boli BJD doménou len úzkej skupiny fanúšikov a poslucháčov žánrovo vyhranenej hudby. Časom, sa ale stali miestom zvedavosti, záujmu a prenikli hlbšie do spoločenského povedomia. Ak sa kedysi chodilo na jazzové dni obzerať parádne nástrojové vybavenie zahraničných interpretov, dnes to samozrejme neplatí. Čo sa ale rokmi nemení je originálna dramaturgia jazzových dní ktorá prináša každý rok niečo nové, svieže a zaujímavé.

Nie je veľa festivalov ktoré vás každý rok niečím novým prekvapia. BJD k takým festivalom rozhodne patria. Nemám teraz na mysli catteringové služby ani prepracované nápojové lístky, skôr mám na mysli dramaturgiu festivalu. Na tomto podujatí sa mi snáď nestalo ani raz aby som neobjavil novú kapelu, nového interpreta, nový zvuk či podobu jazzu s ktorou som sa doposiaľ nestretol. Kým to tak zostane, budú jazzáky dobrým festivalom ktorý sa oplatí navštíviť. Povedia vám niečo mená ako Abram Wilson, ktorého som po prvý raz počul kombinovať jazzovú a hip-hopovú hudbu alebo Friend’n Fellow ktorých hudba kombinuje intenzitu bluesu a slobodu jazzu so súčasným soulovým zvukom?  Ak nie, nič si z toho nerobte. Bol som na tom rovnako a len vďaka jazzovým dňom som ich tvorbu spoznal a objavil.

 

Za ďalší fenomén tohto hudobného podujatia možno považovať medzigeneračný dialóg. Na jazzákoch sa o hudbe diskutuje. A verte alebo nie, na hud. festivaloch to začína byť ojedinelý jav... Dokonca medzi sebou diskutujú aj jednotlivé generácie a vymieňajú si tak svoje názory na vývoj súčasného jazzu a jeho rôznorodé podoby. Áno, vždy sa na jazzákoch polemizuje o aktuálnej koncertnej dramaturgií. Niekto prekvapí, niekto naopak sklame. Jedni preferujú ortodoxnejšie jazzové podoby iní zas očakávajú rôzne fusion presahy. Tak či onak každý si nakoniec príde na svoje. Posledné roky je zreteľné že tvorcovia dramaturgie sa snažia prilákať aj nepoučeného poslucháča. Je to neľahká a komplikovaná úloha. Inými slovami zostaviť dramaturgiu tak aby zostali “skalní“ a prišli aj tí „noví“ stavia súčasných dramaturgov do pozície akýchsi jasnovidcov ktorí dokážu odhadnúť trend a zároveň zostať verný svojim kvalitatívnym požiadavkám.  Koniec koncov bolo to tak asi vždy a naše storočie nie je žiadnou výnimkou. Podobný trend je zreteľný aj pri tých najzvučnejších svetových jazzových festivaloch. Skúste si otvoriť stránku druhého najväčšieho festivalu , ktorý sa každoročne koná v švajčiarskom meste Montreux. Budete prekvapení. Tento typ festivalov, alebo lepšie povedané jednotlivých koncertov sústredených na jednom mieste skrátka vyžaduje váš záujem o niečo konkrétne. Pripomína to nákup v supermarkete  - buď kúpite všetko čo uvidíte a niečo vás povedzme aj milo prekvapí, alebo kupujete len to o čo máte konkrétny záujem a spĺňa vaše požiadavky. Rozhodnutie ostáva len na vás.

 

V súvislosti s BJD sa dlho diskutovalo aj o náhradných priestoroch. Po zbúraní  bratislavského Parku kultúry a oddychu (kde BJD takmer od začiatku fungovali) našli svoj nový domov v priestoroch Incheby Expo. Nie je to ideálne riešenie – miesto pôsobí na môj vkus sterilne (pre nezorientovaného poslucháča ide o priestory bratislavského výstaviska) ale organizátorom sa napriek všetkým počiatočným problémom podarilo ako tak zútulniť Halu B2 a urobiť potrebné úpravy aby jazzový zvuk neutrpel na svojej kvalite. Verím, že ide len o dočasné riešenie a jedným dychom dodávam, že náš najstarší jazzový festival by si po  42. ročníku zaslúžil predsa len reprezentatívnejší priestor. Otázne je, či mu Bratislava dokáže v 21. storočí ponúknuť moderný koncertný priestor spĺňajúci nároky súčasného návštevníka?

Bratislavské jazzové dni sú mojim obľúbeným hudobným podujatím a navštevujem ho pravidelne už niekoľko rokov. Pýtate sa prečo? Odpoveď je prozaická: Hudba ma na tomto festivale vždy niečím novým a zaujímavým prekvapí.
 

 

Text: Ján Sklenár
Foto: Zdenko Hanout
 

 

 

Ďalšie články

Reportáž: Bratislavské jazzové dni 2016, deň tretí
 23.10.2016, Bratislava   Posledný večer tohtoročných „džezákov“ sa tradične niesol (opäť...
Džezáky aj tento rok ponúknu svetovú špičku
Nik West – obľúbená basgitaristkaPrincea, CaroEmerald – prvá dáma electroswingu či afro-karibská...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...