Ste hudobník. Práve v tejto chvíli však hudbu neprodukujete, nezapisujete, ani nepočúvate. Ak je tento výrok pravdivý, je pravdepodobné, že nad hudbou práve teraz aspoň rozmýšľate. No na čo presne myslíte? Rozmýšľate nad tým, čo by ste mali cvičiť či transkribovať? Alebo nad tým, ako asi bude vyzerať váš ďalší koncert? Či analyzujete ten predošlý? Znie vám v hlave melódia, ktorú sa pokúšate rozvinúť do skladby? Alebo dumáte nad kúpou nového efektového pedálu, ktorý by vás opäť trochu priblížil k vášmu zvukového ideálu? Možno sa pohybujete v iných myšlienkových sférach a rozmýšľate nad tým, ako zladiť súkromný život s hudbou, prečo sa nezlepšujete tempom, akým by ste chceli, prečo robíte stále tie isté chyby, aký to má vôbec zmysel... Určite sa zhodnete so mnou, že aktívny hudobník sa na svojej hudobnej ceste musí popasovať s vecami, ktorých rozpätie presahuje rámec notovej osnovy, hoci to tak vo svete formálneho hudobného vzdelávania a hudobnej literatúry častokrát nevyzerá.
Za hranicami stupnice: Aká je cesta k lepšiemu a šťastnejšiemu životu hudobníka?
Poznáte tento príbeh? Cvičíte stupnice a harmonické postupnosti, transkribujete skladby a sóla, trénujete s inými hudobníkmi v skúšobniach. Váš hudobný vývin a kvalitatívny nárast sa vám však zdá byť pomalý a takmer nebadateľný a preto neveľmi uspokojivý. Veľmi dobre poznám tento pocit, ktorý sa ešte znásobuje kvôli frustrácií z nedostatku času na hudbu spôsobeného napríklad nutnosťou chodiť do práce. K tomu primiešajme občasné sklamanie, nezdar, či únavu a vyčerpanie. Moja hudobnícka cesta je často dláždená emóciami prechádzajúcimi z extrému do extrému a dlhodobejší pokoj v duši sa mi nepodarilo nájsť v hudbe ako takej, ani v rozhovoroch s kolegami hoci aj v podobnom mentálnom rozpoložení.
More otázok a turbulentných emócií presahujúcich hranice notového zápisu je teda akousi temnou, odvrátenou stránkou hudby. Ak ste sa aspoň sčasti identifikovali s obsahom prvých dvoch odstavcov alebo prosto prežívate akýsi hudobno-mentálny nepokoj, možno vám, tak ako mne pred nejakým časom, ulahodí pozrieť sa na hudbu skrz inú optiku ako je tá na ktorú sme zvyknutí zo školy. Ide o texty, články, a knihy, ktoré neanalyzujú harmónie ani nerozoberajú najnovší "gear", ale pojednávajú o tom, ako sa stať lepším, vnútorne vyrovnanejším, a šťastnejším hudobníkom prostredníctvom nazerania na seba a na hudbu ako takú. Dnes je takejto hudobno-filozofickej literatúry už neúrekom, no rád by som sa zmienil o jednej knihe, ktorá obohatila môj (nielen) hudobný život hádam najviac so všetkých. Je ňou "Zen Guitar" od autora menom Philip Toshio Sudo (napriek názvu rozhodne určená nielen pre gitaristov).
"Zen Guitar" je akýmsi sprievodcom vývinu hudobníka od samého začiatku jeho cesty za hľadaním svojho "zvuku" až po majstrovské zvládnutie svojho nástroja. Ako už napovedá jej názov, kniha sa na tému pozerá očami východno-ázijskej filozofie. Nie je však vôbec mystická a vágna, práve naopak, vďaka tomuto prvku nadobúda prehľadnosť, celistvosť, a systémovosť. Hovorí o tom, na čo by sa mal hudobník na svojej ceste sústrediť a čoho by sa mal vyvarovať, ako správne nazerať na rytmus, techniku, či chyby, ako sa vyrovnať s obmedzenosťou svojich schopností, a čo je kľúčom k disciplíne. Pojednáva o tom, ako zvládať ego, pochybnosti, kritiku, či premotivovanosť. Popisuje aj zodpovednosť voči sebe a druhým, ktorú hudobník má v rôznych stupňoch svojho vývinu. Kniha bola preložená do češtiny a je dostupná v niekoľkých internetových e-shopoch.
Ak teda máte pocit, že vám hudba prináša viac melanchólie, zmätenia, a frustrácie ako považujete za prijateľné, alebo pre vás jednoducho stráca zmysel, "Zen Guitar" či iná hudobno-filozofická literatúra môže byť kľúčom k riešeniu takejto nepohody.
Ďalej odporúčam knihu "Effortless Mastery" od Kennyho Wernera.
