Jas, to znamená pôvodné, silné svetlo. Možno, že raz či dvakrát sa mi tak podarilo zahrať, ešte na tom musím veľmi veľa pracovať.
Luboš Tamaškovič
Na Veľký piatok, 29. marca o ôsmej hodine večer nás opustil saxofonista Lubomír Tamaškovič. Posledných niekoľko mesiacov trávil v hospici sv. Františka, ktorý mu zariadili jeho spoluhráči a známi. Zomrel v spánku, pravdepodobne na dôsledky rakoviny, ktorej liečbu odmietol. Pohreb sa bude konať v piatok, 5. aprila 2013, o 14.45 hod v Bratislavskom krematóriu.
Ľubo Tamaškovič začínal v polovici 60. rokov ako člen rôznych džezových skupín v Bratislave, koncom 60. a začiatkom 70. rokov žil v Paríži a vystupoval s rôznymi zoskupeniami v Miláne, Turíne či v Grazi. „Predtým, než som odišiel do Paríža, som si povedal, že sa budem učiť, čo je to Boh, čo je to džez a čo je to žena. Tieto tri veci som sa chcel naučiť. A vedieť, čo znamenajú,“ hovorí Tamaškovič.
O živote saxofonistu bol v roku 2008 nakrútený film Jas is Jazz. Dokumentárny hudobný film Petra Dimitrova je letmá životná spoveď legendárneho slovenského saxofonistu Lubomíra Tamaškoviča na sklonku svojej kariéry.
1964 – 1966 člen rôznych jazzových skupín v Bratislave (s Lacom Déczim, Viktorom Hidvéghym a i.)
1966 – 1968 pôsobí v Paríži, kde príležitostne hráva so skupinou Ray Stepham Soul Pride
1970 člen free jazzovej skupiny Alan Silva Celestial Communication
1973 návrat na Slovensko, príležitostne spolupracuje so skupinami Ladislava Gerhardta, Jozefa „Doda“ Šošoku, Gaba Jonáša a i.
1974 – 1977 člen Kvarteta Gaba Jonáša (Gabo Jonáš, Jozef Brisuda, Jozef Döme)
od 1979 člen skupiny Československý jazzový kvartet (Emil Viklický, František Uhlíř, Cyril Zeleňák)
od 1986 člen skupiny Esprit
1990 – 1992 člen free jazzovej skupiny Meditation Jazz Trio (Igor Jančár, Jozef „Dodo“ Šošoka), s ktorým vystúpili na podujatí Obraz a hudba v Klariskách v Bratislave, na Slovenskom jazzovom festivale v Žiline a i.
Dielo: Korene (1978), Keď sa deti hrajú (1981), Crystal Water (1990)
