Po šiesty krát sa v unikátnych industriálnych priestoroch bývalej stavomontážnej haly konala celonočná hudobno-tanečná párty. Bratislavská Design Factory sa po roku znova roztancovala festivalom ZSE Jazz Night.
Štamgasti festivalu E.ON Jazz Night sa nedali popliesť zmenou názvu a už od siedmej hodiny večernej sa voľným tempom začali zbierať v areáli Design Factory. Ten oproti minulým ročníkom priniesol príjemné rozšírenie vonkajšieho foyer a s ním bohatšie možnosti občerstvenia. Prichádzajúcich návštevníkov vítali uchu lahodiace downtempové groovy praskajúcich vinylov od DJ C.O.D.E.
Ako je už zvykom, dramaturgia festivalu má vôľu zasýtiť hudobných fajnšmekrov i tanečných nadšencov. Do prvej kategórie zapadla tento rok francúzska speváčka Cécile Verny so svojim kvartetom. Rodená afričanka otvorila koncertný večer titulnou skladbou The Wild Heart of The Earth z posledného albumu Fear & Faith. Strednotempový hypnotický groove splnil svoju úlohu pritiahnuť návštevníkov ku vnútornému pódiu a naladiť sa na živú hudbu. Cécile Verny od prvých tónov zaplavila sálu svojim príjemne zafarbeným hlasom. Parádne scatové sólo v úvodnom molovom blues nenechalo nikoho na pochybách o titule jazzovej divy.
Hudba a piesne jej kvarteta sú silne nasiaknuté emóciami vlastných životných zážitkov. Ako malá prežila slnečné a štastné detstvo na africkom Pobreží Slonoviny. V dvanástich rokoch sa presťahovala do Francúzska a dlho sa zbavovala bolesti z odchodu zo svojej domoviny. Do svojich piesní vkladá Cécile citlivé vyjadrenie vlastných emócii a životných postojov. A tak sme mali možnosť spolu s ňou zažiť osobné výpovede o utečencoch, ktorí nevedia nájsť svoj domov, skladbu o stratení pocitov venovanú Whitney Houston a Amy Winehouse, či hudobnú modlitbu s mottom „Keby bol Boh žena, svet by vyzeral inak“.
Napriek naliehavým témam nepôsobila hudba Cécil Verny depresívne. Svojim speváckym umením preletela cez vody jazzu a bluesu, soulu i popu a nezaprela ani svoje africké korene s etno náladami a alikvotným spevom. Koncert úvodného kvarteta našiel silnú odozvu aj u publika, ktoré prišlo hlavne na tanečnú zábavu.
Cécile Verny prezradila na záver divákom, že tohtoročný koncert je oslavou 25. výročia založenia jej kapely, ktoré bude zavŕšené nahraním živého cédé i dévédé. Máme sa teda na čo tešiť.
Následný program sa už niesol v réžii tanečnej noci. O rozvibrovanie budovy Design Factory sa postarala partia energiou sršiacich Írov, združených v jedenásť člennej kapele Kormac´s Big Band. O zrodenie kapely sa postaral DJ Kormac, ktorý si ku svojim trackom vyhľadal živých hudobníkov.
Kormacove sety majú pôvod v zaprášených second handoch s platňami, kde strávil nekonečné hodiny hľadaním vintage zvukov archaických jazzových bicích a hovoreného slova, čo sa stalo základom jeho zvuku. Po prerazení na svetovej klubovej scéne sa rozhodol obohatiť svoju hudbu o živé nástroje a tak sme mali možnosť zažiť Kormacove sety so živou trúbkou, tubou, trombónom, gitarou, banjom, basou, bicími, spevom a MCingom.
Živelné vystúpenie v náladách elektroswingu, ale i ťažkotonážnejších groovov dostalo tancuchtivé publikum do varu. Pri pozornejšom počúvaní by však aj nejazzovému uchu určite neušlo, že aranže i hra živých hudobníkov by bez schovania sa za Kormacove sample pôsobili minimálne rozpačito. Kormac´s Big Band je však kapela stvorená na živú audiovizuálnu show a tak ich uragán energie z pódia prevalcoval spomínané a splnil očakávania tanečného formátu.
Záverečné koncertné vystúpenie patrilo talianskej kapele Gabin. Hudobný projekt nazvaný po slávnom francúzskom hercovi vznikol v roku 2002 ako spolupráca hudobníka a producenta Max Bottiniho s dídžejom menom Filippo Clary. Do Bratislavy si priviezli kapelu na čele so skvelou talianskou speváčkou Lucy Campeti. Úvodnou skladbou Ready, Set, Go odštartovali ďalšiu porciu tanečného žúru. Sálu rozrezonovali pop funkové hity ako Lost and Found, Keep It Cool, Doo Uap, Doo Uap, Doo Uap, alebo Into My Soul preslávená legendárnou jazzovou speváčkou Dee Dee Bridgewater.
After party na vonkajšom pódiu patrila DJ Kormacovi, ktorý rozprúdil tanečnú zábavu siahajúcu až do skorých ranných hodín. Teplé kakao a croissant dali na svitaní bodku za vydareným šiestym ročníkom festivalu ZSE Jazz Night.
Foto: Rudolf Baranovič
Peter Baláž
