Odkedy ženy po celom svete postupne získavali volebné právo, vzrastala s ním aj ich odvaha púšťať sa do profesií, ktoré predtým patrili výlučne medzi mužské povolania.
Len zriedkavo nájdeme v histórii pred rokom 1900 zmienky o profesionálnych ženách-hudobníčkach. Ale aj to iba do času, kým sa nevydali a nezaradili sa do typickej vtedajšej spoločenskej "škatuľky" ženy v domácnosti, ktorá sa starala o manžela, deti a chod domácnosti.
Hudobné vzdelanie patrilo k povinnej výbave každej slušne vychovanej mladej dámy strednej a vyššej vrstvy a nebolo pre ne určené ako profesia, ktorou by sa mohli živiť. A prečo by sa aj živiť mali? Veď ich životným cieľom a zároveň vlastne jedinou možnosťou ako slušne žiť, bolo dobre sa vydať. A ktorá to šťatie nemala, väčšinou sa zamestnala ako spoločníčka, asistentka alebo učiteľka. Ale prišla prvá svetová vojna a s ňou neblahý fakt, že mnoho žien ovdovelo a šance na vydaj sa tiež znížili. Nastali ťažké časy a ženy sa museli o seba finančne postarať. Už počas vojny boli zamestnávané na miestach mužov, ktorí odišli na front a ich pracovné pozície neboli až tak fyzicky náročné. A často sa stalo aj to, že sa začali živiť naríklad výukou hudby.
Súčasne so získavaním volebného práva ženy akoby nadobudli svoje vlastné sebavedomie a začali realizovať svoje vlastné túžby pre uplatnenie. Nie iba také, aké sa od nich očakávali. Mnohé začali úspešne podnikať a dokonca aj na čiernom trhu (napríklad s alkoholom).
V oblasti umenia sa v 20-tych rokoch minulého storočia zmenilo veľmi veľa vecí. Napríklad profesia herečky, z pôvodne skoro až synonyma pre prostitútku, sa zmenila na uznávanú a obdivovanú hviezdu, čomu nemálo domopohol nový fenomén film. V hudbe svoj záujem ženy rozptýlili od tradičného spevu a hry na klavíri či harfe na všetky strany. Novou hudobnou formou, ktorá nadchýnala mladých celého sveta bol jazz. A ženy v ňom, síce percentuálne v menšine, ale s o to väčším nasadením, bojovali o svoje miesto pod reflektormi:
Skvelé trubkárky Valaida Snow, Joy Cayler a Billie Rogers, klaviristky Mary Lou Williams a Lil Hardin, vibrafonistka Terry Pollard, kontrabasistka Rosa Caruso, saxofonistka Peggy Gilbert, pozaunistka Melba Liston, Rita Rio so svojim dámskym orchestrom, Frances Carroll a jej Coquettes a mnohé, mnohé ďalšie ženské kapely a orchestre.
Zaujímavý dokument na túto tému je spracovaný pod názvom The Girls In The Band: https://www.youtube.com/watch?v=OYfP2ylrq3A
Saxofón, ako nový hudobný nástroj, ženy takisto upútal a už v od roku 1918 vzniklo niekoľko zaujímavých ženských saxofónových zoskupení: The Schuster Sisters Saxophone Quartette, Kathryn Thompson's Melody Four, Violet and Daisy Hilton, Paul Specht's Lady Syncopators "Valkyries of Jazz", Burt Earl And His Eight California Girls a mnoho sólových saxofoniestiek: Mary Gillespie, Florence Michalek (zaujímavé priezvisko), Mary K. Campbell Lilian Althouse, Lucile Hulegard a mnoho ďalších.
Ich úspech dokumentujú napríklad katalógy spoločností, ktoré saxofóny vyrábali. Vo svojich reklamách sa pýšili fotkami dám a tým, že hrajú na saxofóny z ich dielní.
Aký repertoár tieto zoskupenia hrávali, vie dnes povedať len málokto. Avšak na Slovensku máme v tomto smere raritu - prednedávnom vzniklo saxofónové kvarteto Saxophone Syncopators, ktoré sa, okrem iného, špecializuje práve na rekonštrukcie vzácnych dobových nahrávoch saxofónových zoskupení spomedzi rokov 1910-1920. Členovia kvarteta hrajú výlučne na originálnych dobových saxofónoch, ktoré vlastnoručne aj rekonštruujú.
Aj v tomto zoskupení hrá jedna mladá dáma, Frederika Babuliaková, ktorá zastáva paradoxne tú najžažšiue úlohu - veľký barytón saxofón, ktorý udáva rytmus celému zoskupeniu.
Príďte si vypočuť ako zneli saxofónové zoskupenia spred presne 100 rokov v nedeľu 10. mája do Bistra St. Germain v Bratislave a budete určite očarení pozitivizmom ragtimu a hot jazzu.
Detaily koncertu nájdete tu: http://www.jazz.sk/concerts/7823