Večerom nás bude sprevádzať Radovan TARIŠKA.
Porozpráva nám svoj vzťah k Birdovy a ukáže nám ako sa to vlastne dialo keď veci vznikali.
Program:
18 hod. otvárame pivnicu
20 hod. Radovan Tariška kulinárstva
21 hod. Radovan Tariška Jamm so svojimi študentami.
Vstup: 3€
Čítaj trošku histórie nezaškodí:
Charlie Parker (* 29. august 1920, Kansas City, Kansas, USA – † 12. máj 1955 New York), známy aj ako „Bird“ či „Yardbird“, bol americký altsaxofonista, ktorý stál pri zrode bebopu.
Bol ovplyvnený mnohými jazzovými hudobníkmi, ktorí tam pôsobili. Ako jedenásťročný začal hrať na saxofón. Stále cvičil a zdokonaľoval sa. V sedemnástich rokoch začal hrať s Kansas City Band of Buster Smith. Dva roky strávil v New Yorku, kde mohol pozorovať pokročilejších muzikantov. Síce sa v roku 1940 vrátil späť do Kansas City, kde dva roky spolupracoval s Jay McSann's Big Band, ale New York ho príliš lákal.
Roku 1943 sa pripojil k Earl Hines' Band a potom k skupine Billy Eckstina, ktorý sa odpojil od Hinesa. Obe tieto skupiny stáli na vrchole novej jazzovej vlny. V tom čase Charlie navštevoval aj Harlem a jeho jam session s Thelonious Monkom a Kenny Clarkom.
Výzmamný zlom prišiel o dva roky neskôr, kedy Charlie nahral sériu nahrávok, ktoré definovali nový druh muziky. Parker sa na konci roku 1945 vydal spoločne s trumpetistom Gillespiem do Kalifornie. Ich tamojší pobyt skončil katastrofálne. Západné publikum nenašlo zaľúbenie v bebope, Parker s Gillespiem sa neustále hádali a Parker nakoniec spadol do drogových problémov. V júli 1946 utrpel duševný kolaps a museli ho hospitalizovať na sedem mesiacov v Camarillo State Hospital (California).
Po prepustení však znova dosiahol svoju vrcholnú formu. Vrátil sa do New Yorku, kde spoločne s bubeníkom Maxom Roachom a trumpetistom Milesom Davisom založil skupinu. V tom čase bol Parker najvplyvnejším a najslávnejším jazzovým muzikantom. Jeho jazzový vzostup kontrastoval s jeho osobným úpadkom. Heroínová a alkoholová závislosť ho ničila. V roku 1949 však podnikol svoje najslávnejšie turné po Európe.
Počas 50. rokov pokračoval s úžasnou hudbou, opätovne sa stretol s Gillespiem. Jeho správanie však bolo stále nevyspytateľnejšie. Potom, ako mu zomrela dcéra Chan, si siahol na svoje dno. V depresii a s narušeným zdravím našiel útočisko v newyorskom byte jazzovej patrónky, barónky Nica de Konigswater, kde 12. mája 1955 zomrel na krvácanie spôsobené zápalom pľúc.