Až z ďalekého Rakúska doviedol do Bratislavy jeden z našich najlepších kontrabasistov Štefan Pišta Bartuš trojicu netradičných hudobných hostí. Kvartet s názvom International Connections sa v utorok rozložil v komorných priestoroch Kafé Scherz.
International Connections tvoria okrem Bartuša traja hudobníci so zázemím v Rakúsku – domáca klaviristka Julia Siedl, rumunská speváčka Petra Acker a temperamentný brazílsky bubeník Matheus Jardim, ktorého si pozornejší návštevníci jazzových koncertov možno pamätajú i z kapely gitaristu Andreja Urminského. Kvarteto Internation Connections sa k spoločnej spolupráci prvý raz dostalo náhodou na jam session vo Viedni, nasledovalo spoločné koncertovanie v Rumunsku no a teraz i návšteva Slovenska.
Gro repertoáru zostavy tvoria autorské kompozície jednotlivých členov kapely, či už z pera Bartuša ale i ženskej sekcie Siedl a Acker. Svoj diel pozornosti si však okamžite získal i Matheus Jardim. V Bartušovej kapele zafungoval ťah s latinsko-americkým bubeníkom a International Connections sa tak od úvodu držali fúzie latino rytmiky a decentného klubového jazzu. Jardimove bicie dokázali bez väčších ťažkostí prehlušiť zvyšok kapely, Brazílčan však tiež skvele poháňal a gradoval sóla svojich kolegov, jeho pestrá hra na rytmičák evokovala hudbu rodnej krajiny. Nad silnou rytmikou znel uhladený smooth-jazzový klavír Julie Siedl, hoc technicky kvalitný, v porovnaní so zvukom tandemu Bartuš – Jardim hádam trocha nepriebojný. Po niekoľkých inštrumentálnych skladbách sa k triu pripojila i rumunská víla Petra Acker, speváčka skrášlená tetovaniami, korálkami, dredami a originálnym skladateľským rukopisom. Acker síce nemá nejak výnimočne zafarbený hlas, no vynahrádza si to prirodzeným výrazom, dobrými najmä anglickými textami, vkusnými ornamentami v duchu rumunského foklóru i súčasnej world music a v neposlednom rade i podareným imidžom a charizmatickým vystupovaním.
Vďaka medzinárodným konexiám Pištu Bartuša v bratislavskom Kafé Scherz zazneli tri sety kvalitného multikultúrneho jazzu v podaní jedného z našich najlepších kontrabasistov a troch ´neokukaných´ mladých muzikantov z rôznych hudobných prostredí. Vynikla pôsobivá rytmická sekcia i charizmatická speváčka. K silnému citovému vzruchu došlo najmä na konci druhého setu, kedy sa na pódiu z ničoho nič zjavil Radovan Tariška, šikovne zmontoval altku a zvyšok kapely bez kompromisov strhol do svojho výbušného post-bopu.
Miro Bachura
