Jethro Tull v Bratislave: Tá hudba je skvelá, ale...

Jethro Tull v Bratislave: Tá hudba je skvelá, ale...
Miroslav Halak

Práve v čase keď som sa rozhodol pripraviť seriál venovaný prog rocku, žánru, ktorý s jazzom koketuje síce okrajovo, ale citeľne, prišla možnosť recenzovať Jethro Tull. Áno tú kapelu ktorej stred a jedinú konštantu tvorí Ian Anderson, a ktorá možno nemá tak megalomanské projekty ako Pink Floyd, teatralitu Gabrielovho Genesisu, alebo komerčný úspech Genesisu Collinsovho, ale ktorá jednoznačne patrí do top five pomyselného rebríčku prog- a art- rockovej histórie.

Čakanie na začiatok vystúpenia bolo už samotnou scénou s projekciou na zadnej premietacej ploche v duchu retro návratov a sľubovalo zároveň exkurz do toho najlepšieho čo kapela, pomenovaná po anglickom agrárnom pionierovi z prelomu 17. a 18. storočia, vyprodukovala. Skutočne bola na programe výberovka hitov, definujúcich zvuk kapely a tým aj jej charakteristiku a zaraditeľnosť. Sledujúc vizualizáciu na pozadí a počúvajúc skladby ako Heavy Horses (1978) alebo Songs From the Wood (1977) z rovnomenných albumov, vyplynula na povrch tá výrazná ekologická problematika nerovnováhy medzi rustikalitou a technologizáciou, ktorá sa vinie celou tvorbou Jethro Tull. Akoby sa Ian pri pomenovaní kapely agentom v londýnskom klube Marquee v roku 1967, nechal hospodárskou tematikou menovca skutočne strhnúť. To čoho sme ale v Bratislave boli svedkami nebol len taký nejaký „agrárny rock“ hodný počúvania pri okopávaní zemiakov, ale inteligentný, spoločensko-kritický a nápaditý umelecký počin.

Ako je to u Jethro Tull očakávané, ponúklo vystúpenie s typicky nadčasovým, politiky sa nedištancujúcim apelom vo forme satirického divadielka, ktorého jediným hercom je samozrejme Ian Anderson. Jeho charakteristická technika na priečnej flaute, s hlasovými presahmi a perkusívnymi dychovými údermi počas hry, spolu s neustálym pohybom a harlekýnskym postojom na pravej nohe, sú neodmysliteľnou marketingovou značkou celej kapely. Žiaľ odkedy už s ním nehrá Martin Bare (do roku 2012), je zvyšok Jethro Tull len skupinou štatistov a celý projekt je už výlučne v rukách tohto charizmatického kapelníka. Treba povedať, že predovšetkým klávesy a basa fungovali skvele, ale to, že to už nie je kapela, ale iba doprovod sólovej hviezdy, bolo viditeľné. A v tom tkvie zároveň aj jediný a najväčší nedostatok celého vystúpenia, pokračujúceho v programe k príležitosti 50. výročia založenia. Akokoľvek je celá konštrukcia okolo Iana vystavaná, pri kvalite spoluhráčov nie je na ňom bezvýhradne závislá. Hlasovo značne indisponovaný kapelník by totiž urobil oveľa lepšie, ak by drvivú väčšinu repertoáru nechal odspievať trebárs basáka Davida Goodiera, alebo keby mal v pozadí vokalistu. Paradoxne práve Martin Bare, ktorý mal koncert asi pred  rokom vo Viedni a hral aj repertoár Jethro Tull, to samozrejme riešil alternujúcim spevákom. Musím povedať, že zážitok z chronicky známych skladieb bol menej rozpačitý ako v prípade Andersonovho originálu. Napriek tomu som ale veľmi rád, že som mal možnosť vypočuť si legendu, keďže to už nemusí byť dlho možné, a hĺbka posolstiev tejto hudby je stále strhujúca. Na to „ale“ zapríčinené vokálnym nedostatkom sa preto rád povznesiem a s radosťou budem spomínať na výborný koncert jednej z najoriginálnejších prog-rockových kapiel 20. storočia.

 

Jethro Tull – Bratislava, Hant Aréna, 18.01.2019

 

Ian Anderson: priečna flauta, gitara, spev

David Goodier: basová gitara, vokál

John O´Hara: klávesy, vokál

Florian Opahle: gitara

Scott Hammond: bicie nástroje

 

 

Miroslav Haľák

Foto: Rudolf Baranovič

Galéria

Rudolf BaranovicP1180058.jpg
Rudolf BaranovicP1180066.jpg
Rudolf BaranovicP1180077.jpg
Rudolf BaranovicP1180105.jpg
Rudolf BaranovicP1180172.jpg

 

 

Ďalšie články

Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...