Vo štvrtok ma nečakane ako blesk z jasného neba zaskočila šokujúca správa o smrti Boba Brozmana, ktorý zomrel v Santa Cruz v Kalifornii vo veku 59 rokov. Bol to človek, ktorému budem naveky vďačný za jeho priateľstvo, i za to, že zmenil celý môj hudobný život. Veď práve on sa veľkou mierou pričinil o to, že som začal hrať na rezofonickú gitaru a uviedol ma do tajov hry na ňu.
S americkým gitaristom, spevákom, zberateľom gitár a etnomuzikológom Bobom Brozmanom som sa prvýkrát stretol zoči voči pred 20 rokmi, roku 1993 na Dobrofeste v Trnave, kam sme ho pozvali na doporučenie Johna E. Dopyeru, syna vynálezcu rezofonickej gitary. Od prvého okamihu mi bol sympatický ako človek i ako až neskutočne dobrý muzikant. Skromný, priateľský, nadšený, plný pozitívnej energie, ochotný hrať kedykoľvek a vždy s absolútnym nasadením. Svojim bezprostredným vystupovaním, humorom, showmanstvom a samozrejme virtuóznou hrou, sa okamžite stal miláčikom publika. Do Trnavy sa vracal veľmi rád a často. Bol hosťom ôsmych ročníkov Dobrofestu. Naposledy v roku 2005.
Bob Brozman ako jeden z mála hudobníkov ovládal perfektne hru prstami (finger style) na rezofonických gitarách s okrúhlym krkom i s kovovým bežcom (lap style) na gitarách s hranatým krkom. Napriek tomu, že bol ľavák, podpisoval sa vždy ľavou rukou, hral na gitarách ako pravák. Mal vynikajúce rytmické cítenie a jeho pravá ruka vzbudzovala úžas. Hral neobyčajne ľahko a technicky bol neprekonateľný. V posledných rokoch pridával do svojej hry neobyčajne pôsobivé perkusie, ktoré vytváral rytmickými údermi do tela gitary. Hral na väčšinou na staré rezofonické nástroje s kovovým telom z 20. a 30. rokov minulého storočia, no spolupracoval aj s firmou National Reso-Phonic Guitar Company, ktorá pokračuje v tradícii bratov Dopyerovcov a dodnes vyrába nové rezofonické nástroje.
Bob rozprával viacerými jazykmi. V tomto bol veľmi zdatný a všade sa vedel dohovoriť. Možno si ešte spomeniete ako v Trnave bez problému zdolal aj jazykolam - strč prst skrz krk? Pravda, jeho rodnou rečou bola hudba, a tou sa dohovoril tak dobre, že mu rozumeli na celom svete. Hral síce akusticky, ale vždy dbal na perfektné mikrofonické ozvučenie nástrojov. Vo svojej hudbe vychádzal najmä z hudobnej tradície amerického bluesu, no bol otvorený rozličným štýlovým etno vplyvom a hudobným kultúram, s ktorými sa zoznámil na svojich nekonečných cestách, o čom svedčia jeho nahrávky s hudobníkmi z Havajských ostrovov, Indie, Japonska, Afriky, Karibiku atď. Koncertoval na všetkých svetadieloch s výnimkou Antarktídy a z obľubou hovoril: „Hrám zadarmo, platia mi len za cestovanie.“
Zatiaľ som sa nikde nedozvedel, čo sa stalo, čo bolo príčinou jeho smrti, ale ak si pozorne vypočujete Strange Mind Blues z jeho posledného albumu Fire In The Mind, ktorý vyšiel v minulom roku, získate dojem, akoby už niečo tušil:
„I got pain in my chest, honey
My friends telling me to take more rest
I would take more rest
But my time ain´t long.
I know I was born to die
But I hate to leave you crying.“
Po Bobovi Brozmanovi zostalo zostalo viac ako 20 albumov, niekoľko inštruktážnych DVD a vysoko cenená kniha o histórii rezofonických gitár. Jeho sólový album Blues Reflex bol roku 2007 nominovaný na výročnú cenu Blues Music Awards americkej Blues Foundation v kategórii Akustický album roka. Čitatelia US hudobného časopisu ho v roku 2010 vyhlásili za Najlepšieho gitaristu na svete (Best World Guitarist). Rok predtým bol vyhlásený za Najlepšieho akustického slide gitaristu v prestížnej ankete časopisu Acoustic Guitar Magazine. Roku 1995 dostal Cenu Johna Dopyeru, ktorou Dobrofest a Mesto Trnava ocenili jeho dlhoročnú interpretačnú a publicistickú činnosť spojenú s propagáciou rezofonických hudobných nástrojov, ako i šírenie dobrého mena festivalu venovaného pamiatke Johna Dopyeru. Na plakete, ktorú zhotovil medzinárodne uznávaný trnavský medailér William Schiffer, bolo napísané: Bob Brozman – kráľ trnavského Dobrofestu. Bohužiaľ nemôžeme povedať ani to známe „Zomrel kráľ. Nech žije kráľ!“, lebo Dobrofest už neexistuje a nástupca Boba Brozmana sa ešte neobjavil.
Bonzo Radványi
Slovakblues.com
