Monty Alexander, skvelý jazzový klavírista s jedinečným štýlom. Narodil sa v hlavnom meste Jamaiky v Kingstone.
V svojej vyše 40-ročnej kariére učínkoval a nahrával s takými hviezdami jazzového neba ako je basista Ray Brown, trúbkar Dizzy Gillespie, saxofonista Sonny Rollins alebo s orchestrom slávneho Quincy Jonesa.
Monty vyrastal na Jamaike a začal už ako 6-ročný hrať na klavír. Ešte ako mladý, dospievajúci chlapec často počúval skvelých jamaiských muzikantov v Kingstonských kluboch a nočných lokáloch. Veľmi na neho zapôsobilo vystúpenie Louis Armstronga a Nat King Colea v Carib Theater na Jamaike. Toto veľmi ovplyvnilo nasledujúci Montyho vývoj a jeho budúci vlastný (a tak typický) štýl.
Monty neskôr založil s priateľmi skupinu, ktorá sa volala “Monty and the Cyclones", ktorá urobila niekoľko skladieb, ktoré boli úspešné na Jamaike v rokoch 1958 až 1960. Koncom roku 1961 prišiel Monty do Spojených štátov. Takmer dva roky vystupoval s orchestrom Art Mooneyho v Las Vegas, kde si ho všimol Jilly Rizzo (majiteľ niekoľkých klubov aj v New Yorku), ktorý bol priateľom Frank Sinatru. Rizzo zlanáril mladého Montyho do svojho klubu v New Yorku. Tu Monty doprevádzal veľa známych interpretov, medzi inými aj slávneho Sinatru. Stretol sa tu neskôr aj s vibrafonistom Milt Jacksonom, ktorý ho dotiahol do svojej zostavy. Jackson ho predstavil Ray Brownovi, s ktorým neskôr veľmi úzko spolupracoval. Monty sa v New Yorku spoznal aj s ďalšími veličinami sveta jazzu a čoskoro spolupracoval s Dizzym, Sonny Rollinsom alebo ďalším slávnym trúbkarom Clark Terrym.
V posledných rokoch už Monty vystupuje pod svojou značkou a angažuje sa v rôznych projektoch, v ktorých spája rôzne žánre a štýly. V roku 1991 spolupracuje so speváčkou Natalie Cole na albume "Unforgettable", ktorý je venovaný jej slávnemu otcovi Nat King Coleovi. Tento album vyhral sedem cien Grammy Awards. V roku 1993 má Monty veåmi úspešné vystúpenie v Carnegie Hall, ktoré je venované slávnemu jazzovému klavíristovi Erroll Garnerovi. Monty tiež pravidelne (od roku 1976) vystupuje na jazzovom festivale vo švajčiarskom Montreaux. V roku 1995 tam vystupuje so svojou jamajskou reggae skupinou a nahrávajú úspešný živý album "Yard Movement".
V roku 1996 účinkuje spolu s veľkým symfonickým orchestrom (pod taktovkou speváka Bobby McFerrina). V roku 1999 uvádza svoj ďalší úspešný album "Stir It Up". Na tomto albume kombinuje akustický jazzový štýl s reggae rytmickou sekciou, s ktorou veľmi originálne interpretujú hudbu svojho rodáka Bob Marleyho. Túto jamajskú rytmiku, známu pod názvom Gumption, tvorí bubeník Troy Davis a basista Hassan Shakur. V niektorých skladbách sa k nim pridal aj "čarodejník" Steve Turre (trombóny a rôzne mušle). Tento album odštartoval Montyho veľmi plodné obdobie.
V roku 2000 vydáva ďalší veľmi originálny album "Monty Meets Sly and Robbie", na ktorom s Monty-m spolupracuje Sly Dunbar a Robbie Shakespeare, tvoriaci jedinečnú rytmickú sekciu. Títo páni využívajú vo svojej muzikalite aj elektroniku a spájajú dokopy klasické soulové motívy, funky, jazz a rôzne "zdravé" groove. V roku 2001 Monty vydáva album "Goin' Yard". Je to živý album na ktorom spoluučínkuje so šesčlennou zostavou skvelých jamajských muzikantov.
V roku 2002 vydáva album "My America" na ktorom s ním hrá excelentný gitarista a spevák John Pizzarelli a speváci Freddy Cole a jedinečný Kevin Mahogany. V nasledujúcom roku hrá Monty hlavne v triu s basistom Hassan-om Shakur-om a bubeníkom Mark Taylorom. Vydal album "Impressions in Blue", kde vzdáva hold blues-ovej stránke jazzu. V roku 2004 sa spolupodieľa na albume "Rocksteady" s reggae gitaristom Ernest Ranglinom. Album je venované hnutiu Ska, ktoré prekvitalo v jamajskom štúdiu One (bola to taka jamajská verzia amerického Motownu) koncom 60-tyh a začiatkom 70-tych rokov.
Sám Monty o sebe hovorí: "Klavír je pre mňa prostriedkom, ktorým sa spájam s inými. Som otvorený všetkým formám muziky. Nie som bebopový muzikant, nie som calypso muzikant, nie som reggae muzikant. Som muzikant, ktorý miluje toto všetko."
