Prečítajte si príhovor Dr. Martina Luthera Kinga z Berlínskeho jazzového festivalu, 1964.

Prečítajte si príhovor Dr. Martina Luthera Kinga z Berlínskeho jazzového festivalu, 1964.
Miroslav Bachura

V Spojených štátoch si minulý týždeň, 15. januára už tradične uctili tzv. Deň Martina Luthera Kinga,  sviatok pripomínajúci narodeniny jedného z najväčších bojovníkov za ľudské práva v 20. storočí. Magazín JazzTimes pri tejto príležitosti uverejnil príhovor Martina Luthera Kinga z roku 1964, ktorý predniesol návštevníkom Berlínskeho jazzového festivalu a v ktorom sa zamýšľa nad poslaním jazzovej hudby. Dovolíme si poskytnúť Vám preklad.

 

„Boh stvoril veľa vecí i z útlaku. Obdaril svoje stvorenia schopnosťou tvoriť a z tejto schopnosti vznikli krásne piesne o smútku a radosti, ktoré umožnili človeku vydržať v ťažkých podmienkach a situáciách.

 

Jazz je rečou života. Blues rozpráva príbehy životných ťažkostí. Pokiaľ sa na chvíľu zamyslíte, uvedomíte si, že títo hudobníci vkladali tú najtvrdšiu realitu do piesní len preto, aby skrz ne stvorili nejakú novú nádej alebo zmysel alebo triumf. Toto je totiž triumfálna hudba.

 

Moderný jazz pokračuje v tejto tradícii, keď spieva piesne o komplikovanom živote v mestskom svete. Keď život sám o sebe neponúka žiaden rád ani význam, hudobníci si stvoria vlastný rád, vlastný význam. Stvoria ho zo zvukov zeme, ktoré vychádzajú z ich nástrojov.

 

Niet divu, že v hľadaní vlastnej kultúrnej identity americkí černosi našli práve jazzovú hudbu. Dlho pred tým, ako moderní esejisti a učenci písali o rasovej identite ako o probléme multirasového sveta, hudobníci sa vracali ku svojim koreňom a hlásili sa k tomu, čo pulzuje hlboko v ich dušiach.

 

Veľká časť sily, ktorú má naše Hnutie Slobody v Spojených štátoch, pochádza práve z hudby. Tá nás posilňovala svojimi krásnymi rytmami, keď odvaha začala upadať. Hudba nás upokojila svojimi bohatými harmóniami, keď klesla morálka.

 

A dnes, jazz je exportovaný do celého sveta. Pretože v utrpení černochov v Amerike je predsa len niečo podobné, príbuzné bolesti moderného človeka. Každý z nás má v sebe blues. Každý niekedy hľadá význam. Každý potrebuje tlieskať rukami a byť šťastný. Každý hľadá nejakú vieru.

 

A v hudbe, obzvlášť v tej širokej kategórii nazývanej Jazz, nachádzame schody k tomu všetkému.“

 

Dr. Martin Luther King, Jr.

 

 

Zdroj: jazztimes.com

Preklad: Miro Bachura

 

 

Ďalšie články

Erich Boboš Procházka a Marek Wolf prichádzajú s druhým spoločným albumom
Duo elitných slovenských bluesmanov Erich Boboš Procházka (ústna harmonika, spev) a Marek Wolf (...
Etta James – Radosť, bolesť, horkosť i utrpenie 3/3
Pokračovanie druhého dielu:          Etta James sa pretransformovala na...
Juraj Schweigert: Za každých okolností treba ostať pri zemi a človekom
Porozprával som sa s vynikajúcim hráčom na ústnu harmoniku Jurajom Schweigertom. Juraj je známy...
Recenzia CD: Bobby McFerrin – Spirityouall
Hm. Takže, Bobby McFerrin sa na novom albume rozhodol vrátiť ku koreňom. Doska Spirityouall je...
Cenu ESPRIT si prevzal gitarista David Kollar
Slovenské oslavy Medzinárodného dňa jazzu pod záštitou UNESCO sa už tradične nesú v znamení...
Májové odlety jazzových velikánov – RIP Ptaszyn / RIP Sanborn
V priebehu jedného májového týždňa nastúpila do nebeského bigbandu dvojica vynikajúcich a...
Čo všetko sa urodilo na domácej scéne world music?
Odpovede na túto otázku snáď zaznejú budúci piatok 24. mája v bratislavskom Kácečku, kde prebehne...
Laserová show Mattiu Müllera
Pokiaľ sa média nadchýnajú nad hudobným (či skôr vizuálnym) zážitkom z koncertu francúzskeho...