Moje predsudky voči hudobným formáciám bez basovej zložky sú hlboko vkorenené. Očakávania toho, ako hudba rastie z poriadne výživného substrátu spodných tónov a výhonok po výhonku je rozvibrovávaná tlakom zemitých oktáv, mám pri každom hudobnom výbere. Pochopiteľne, z tohto očakávania rezultujú aj moje predsudky a inak tomu nebolo ani pri projekte Davida Dorůžku "Andromeda´s Mystery" (Bivak Records). Pri obsadení gitara, klavír a bicie nástroje mnou automaticky zalomcovala skepsa, nakoľko budú saturované moje očakávania dobre vyplneného basového spektra. Našťastie sa tieto predsudky ukázali ako neopodstatnené a došlo k osobnej premene a následne poznatku o kráse nepredvídateľnosti v hudbe. Mystérium!
Nechať sa ponaučiť a vyviesť sa z omylu predsudkov je veľmi dôležité, otvára to oči (v tomto prípade aj uši), umožňuje to vidieť veci z iného hľadiska a počuť zvuky z iného auditória. Andromedina záhada spočíva nielen v tom, ako sa z protagonistky antických mýtov stane súhvezdie, ale práve v čare premeny, na čo príznačne poukázal už rímsky básnik Publius Ovídius Naso vo svojich Metamorfózach (okolo roku 1 až 8 n. l.). Aktérmi drámy, v ktorej sa predsudok mení na poznanie kvality sú už spomínaní David Dorůžka na gitare, Piotr Wyleżoł na klávesových nástrojoch a Jeff Ballard na bicích. Trio skutočne vyberanej kvality! O jednotlivých hudobníkoch je takmer zbytočné písať, keďže sú vo svojom fachu a na svojich domovských scénach autoritami. V prípade Ballarda sme už v rangu svetovo uznávaného sidemana, ktorý svojim zvukomalebným štýlom hry podfarbuje želané kompozície náterom nenútenej elegancie a neexhibujúcej grácie. Aj v tomto medzinárodnom triu to robí presne tak isto. Nevyčnieva, nepúta pozornosť, ale nesie zodpovednosť za sieť držiacu sólové party kolegov. Jeho rytmické pradivo je pevné a presné a predsa mu nechýba emócia. Zrejme aj preto si ho k sebe už usadili Chick Corea, Pat Metheny, Brad Mehldau či Kurt Rosenwinkel.
Piotr Wyleżoł je v tomto triu mojim osobným žolíkom. Ak som očakával prázdnejšiu scénu bez basy, podcenil som schopnosti tohto poľského inštrumentalistu a prehliadol v zozname ním obsluhovaných nástrojov Moog a Prophet. Áno bas je na tejto nahrávke syntetický, ale nie digitálne neosobný, ale skôr vrelo elektronický, s tou príznačnou priebojnosťou a intenzitou poctivých zvukovo inžinierskych vynálezov. Programovo títo traja páni na svojich kompozíciách ustúpili od ohraničenosti brnknutia na struny kontrabasu alebo basgitary a vsadili na homogénnu tiahlosť meditatívnych hĺbok legendárne krátkych klaviatúr. Spolu s Davidom Dorůžkom si ale obaja nenechávajú újsť rozmernosť takto disponovanej hracej plochy. Ich kompozície majú jasný program odohrávajúci sa skôr na pozadí temnejšej, tmavšej tapety. Melodramatická výstavba ich hudby nie je deprimujúca, je hĺbavá, nie nutne smutná, je intelektuálne stimulujúca, hymnická ale aj fragílne intímna. Andromedino mystérium vám touto nahrávkou nebude vyzradené, budete ale očarení nezodpovedanou tajomnosťou...
Autor: Miroslav Haľák
