Bibliografickú zbierku jazzovej hudby najnovšie rozšíril vskutku jedinečný počin. Na pôde Vydavateľstva Kalifornskej Univerzity vychádza kniha Marca Myersa s názvom Why jazz happened. Nejedná sa však o žiaden životopis či učebnicu dejín.
Why jazz happened je vôbec prvým komplexným pohľadom na spoločenský aspekt v dejinách jazzovej hudby. 250 strán diela pojednáva o mimohudobných silách, ktoré sa nezmazateľne podpísali pod celou povojnovou jazzovou históriou, no ktoré doteraz zostávali len v úzadí pozornosti. Marc Myers Vám porozpráva, ako vývoj nahrávacích technológií ovplyvnil samotné kompozície, priblíži Vám boj jazzmanov s komerčnými tlakmi po nástupe rockovej hudby či okolnosti prieniku nejazzových hudobných vplyvov do skladieb. Dočítate sa tiež o situácii jazzmanov v pohnutých dobách rasizmu, hnutí za ľudské práva a rôznych umelecko-spoločenských komunít, ktoré formovali bežný americký život (hippies, beat generation). Kniha je plná spovedí nielen hudobníkov, ale i producentov, promotérov či manažérov. Myersov text dostal ľahký naratívny šat, čo robí z Why jazz happened pútavé svižné čítanie a to i pre tých, ktorý nevlastnia práve doktorát z anglického jazyka.
Ako ukážku pripájame spoveď Sonnyho Rollinsa ohľadom názvu jeho štandardu Airegin:
„Bolo to na začiatku 50tych rokov. Práve som sedel u kaderníka a listoval v časopise Life, keď som narazil na fotku Nigérijcov navlečených do krojov a tancujúcich tradičné tance. Prišlo mi to veľmi ponižujúce. Keď ma Miles (Davis) v júni 1954 pozval na nahrávanie, požiadal ma, aby som priniesol nejaké svoje skladby. Jednu z tých skladieb som stále nedokončil. Miles mi pomohol s poslednými štyrmi taktami. Vlastne by mal byť uvedený ako skladateľ spolu so mnou. Napriek tomu, že ani v štúdiu ešte nebola skladba hotová, jej titul som už mal v hlave. Keď sa ma producent opýtal na názov, povedal som mu Airegin. Nikto sa ma nepýtal, čo to znamená. Všetci si zrejme mysleli, že je to meno nejakého môjho známeho. Asi si to myslel aj Miles. Keby Miles vedel, že je to vlastne Nigéria napísané odzadu, zrejme by povedal niečo na štýl: „Oh, Cool.“ Prečo som tú skladbu vlastne tak nazval? V tom čase bolo vylúčené nazvať skladbu Nigéria. Bolo by to považované za vrcholne hrubé a nevychované. Možno som len chcel poslať odkaz, ktorému by nerozumeli nahrávacie spoločnosti v rukách belochov. Napísať Nigéria odzadu bolo v tom čase niečím veľmi rafinovaným. Tí, ktorých sa to týkalo, to rozlúštili.“
Miroslav Bachura
