Piatok 15. marca patril v priestoroch rozhlasovej Pyramídy predovšetkým slovenskej hudbe a domácim hudobníkom. Ocenenie Radio_Head Award zviditeľňuje ich prácu a aspoň príležitostne dostáva na obrazovky či do éteru aj umelcov, ktorí si tam svoj priestor vydobýjajú len veľmi ťažko. Prvýkrát od oceňovania najlepšieho domáceho jazzového albumu figurovali medzi piatimi finalistami len štyri mená: dvakrát Lukáš Oravec, Nikolaj Nikitin, Sisa Michalidesová a Alan Bartuš. Kým prví traja spomínaní napäto sledovali vyhlásenie víťaza priamo „na mieste činu“, klavirista Alan Bartuš symbolicky mával spoza Atlantického oceánu a nakoniec sa mohol tešiť zo svojej prvej Rádiohlavy.
Škoda, že sa do koncertného programu nepodarilo medzi popových, alternatívnych, metalových či elektronických umelcov, vtesnať aspoň jedného zástupcu jazzu, world music alebo klasickej hudby. Pokiaľ si spomínam, rovnaké to bolo aj pred rokom a bolo by na mieste pýtať sa kompetentných, prečo neponúknu v pomerne sledovanom verejnoprávnom programe (v priamom prenose bežal na Rádiu_FM a dvojicu záznamom tiež počas víkendu odvysielala televízia) priestor aspoň jednému z finalistov týchto (náročnejších?) žánrov. Samozrejme, pozvať Oravcov 14-členný bigband, nie je z ekonomického i technického hľadiska najschodnejšou cestou, no napríklad nominovaný komorný projekt Sisy Michalidesovej by bez problémov znieslo aj alternatívnejšie nejazzové publikum.
Porotcovia jazzovej kategórie mohli mať tento rok z výberu „ťažkú hlavu“: s medzinárodným zoskupením Lukáš Oravec Orchestra a albumom „THE SUN“ bodoval trubkár a bandlíder Lukáš Oravec, ktorý sa tiež uchádzal o priazeň vynikajúcim albumom „HOPE“ svojho komornejšieho Lukáš Oravec Quartet s hosťujúcim americkým matadorom Jerrym Bergonzim. Najvážnejším Oravcovým rivalom bol klavirista (a zároveň člen jeho kvarteta) Alan Bartuš, ktorý si na debutový album svojho tria „Born In Millennium“ prizval americkú bubenícku extratriedu Gregoryho Hutchinsona. Flautistka a skladateľka Sisa Michalidesová ponúkla komorný projekt „Drops of Me“, do ktorého pojala len harfu, akustickú gitaru a basgitaru. Album „Normal“ saxofonistu, klarinetistu a skladateľa Nikolaja Nikitina bol angažovanejším posolstvom, ktorým autor prepojil prvky ľudové, klasické, jazzové i elektronické.
Koordinátorom porotcov jazzovej kategórie bol hudobník a redaktor Rádia Devín Jozef Brisuda. Členmi poroty boli hudobník a moderátor Ján Babič, hudobník, skladateľ a pedagóg Pavol Bodnár, organizátor Mikulášskeho jazzového festivalu Martin Budaj, hudobník a hudobný publicista Juraj Kalász, hudobný publicista Peter Motyčka, organizátor Matej Šálek, hudobný publicista a redaktor Rádia Devín Patrick Španko a hudobník a organizátor Vlado Vizár. Je výborné, že sa do voľby najlepšieho slovenského jazzového albumu podarilo zainteresovať aj zahraničných odborníkov: renomovaného hudobného publicistu a redaktora Českého rozhlasu Vltava Petra Dorůžku, hudobného publicistu portálov jazzport.cz a skjazz.sk Jana Hoceka, hudobného publicistu a redaktora Radia Proglas Milana Tesařa a hudobného dramaturga viedenského Konzerthausu Petra Polanského. Iné pohľady na domácu scénu spoza neďalekých hraníc bývajú nesmierne prospešné.
Dvadsaťtriročný Alan Bartuš doposiaľ bodoval predovšetkým na medzinárodných fórach vo Švajčiarsku, v Rakúsku či v rámci Herbie Hancock Institute of Jazz International Piano Competition v Spojených štátoch amerických, kde sa ako jediný Európan (!) prebojoval do semifinále prestížneho jazzového zápolenia. Bartušov spôsob hudobného myslenia i technické dispozície tam ocenili členovia poroty Herbie Hancock, Danilo Pérez, Bill Charlap, Orrin Evans alebo Hiromi. Teraz tvorbu Alana Bartuša vyzdvihli aj domáci či zahraniční porotcovia, ktorí mu medzi päticou spomínaných albumov udelili Radio_Head Award za najlepší jazzový album roka 2023. „Born in Millenium“ sa podarilo Bartušovi vydať v nemeckom vydavateľstve Challenge Records a renomovaný vydavateľ dostal jeho album napríklad do playlistov Austrian Airlines či na stránky DownBeatu.
Alan Bartuš je momentálne „newyorčanom“ študujúcim na prestížnej škole Manhattan School Of Music, takže ocenenie Radio_Head Award si nemohol prevziať osobne. Na slávnostnom ceremoniáli nebol prítomný ani jeho otec, kontrabasista Štefan „Pišta“ Bartuš (rovnako aktér nahrávky ako aj aranžér jednej skladby) – ten bol v danom čase na európskom turné po boku oceňovaného amerického saxofonistu Tima Armacosta. Rodinu Bartušovcov tak dôstojne zastúpila i reprezentovala mama Nataša Bartušová, ktorá v dojatom príhovore poďakovala v Alanovom mene všetkým zúčastneným. Alanovi Bartušovi blahoželáme aj my, pretože nielen obohatil európsku scénu o vynikajúci album, ale tiež nápadito inovoval legendárny Caesarov výrok: „Neprišiel som, nevidel som, a zvíťazil som...“
Autor: Peter Motyčka
