Headliner nedeľného večera sa zaslúžil aj o šírenie všeobecného hudobného vzdelania a osvety. Naučil totiž obecenstvo tlieskať na druhú a štvrtú. Neďaleko mňa sedel pán, ktorý si koncert vokálnej skupiny The Manhattan Transfer evidentne užíval a tlieskal do rytmu spolu s hudobníkmi a zvyškom obecenstva. Spočiatku mu to však nešlo, tak ako aj iní bol zvyknutý tlieskať na prvú alebo prízvučnú dobu, čo je eufemisticky povedané, neúčinný hudobný prvok. Bolo príjemné pozerať sa na to, ako sa tento pán po niekoľkých skladbách desynchronizácie naladil na správnu "tlieskaciu" vlnu.
Nedeľné džezáky v bratislavskej Expo Aréne sa začali o šiestej večer a už tradične ponúkli návštevníkom nižší počet vystúpení. To je dobré dramaturgické rozhodnutie, najmä pre tých, ktorí prišli aj v piatok a sobotu. Človek vďaka tomu z podujatia odíde kultúrne vyžitý, ale nie presýtený. Návštevníkov bolo zo začiatku pomenej a tak mal festival spočiatku komornejší nádych. To sa samozrejme menilo s pribúdajúcou hodinou.
Ako prvé sa predstavilo mladé izraelské trio Shalosh. Zostava klavír, kontrabas, bicie, síce symbolicky evokuje jazzovú tradíciu, no fanúšikovia jazzu vedia, že od súčasnej generácie môžu očakávať moderný prístup k veci. Tak to bolo aj v tomto prípade a Izraelčania nám naservírovali hudbu nie nepodobnú anglickému triu GoGo Penguin či kedysi švédskemu E.S.T. Po vzore iných izraelských hudobníkov ju však vkusne obohatili o prvky Orientu. Nechýbali ani občasné elektronické sample. Výrazným kompozičným prvkom Shalosh bola aj práca s rytmom. Nepravidelnými a zloženými metrami sa to priam hemžilo, no hudba vďaka pohode a nadhľadu hudobníkov pôsobila vzletne. Vyzdvihol by som aj súhru kapely, práca s dynamickou gradáciou i náhlymi kontrastami bola vynikajúca. Hoci bolo toto vystúpenie prvé v poradí, milo ma prekvapilo a umelecký vrchol večera pre mňa nastal hneď na jeho začiatku. Túto kapelu, ktorej jazz inšpirovala populárna hudba 90. rokov, piesne o rozchodoch, ale aj byrokratický aparát, si nenechajte ujsť.
Bolo zvláštne vidieť na BJD Petra Lipu inak ako v pozícií moderátora a organizátora. “Príde nejaký spevák,” uviedol svoje nadchádzajúce číslo a o niečo neskôr vystúpil so svojou kapelou, ktorá bola veľká a pestrá. Na jednom pódiu sa napríklad stretli fenomenálni saxofonisti Radovan Tariška a Michal Žáček, ktorí spontánne ozdobovali skladby občasnými frázičkami, alebo si spolu zasólovali, čím publiku predviedli hravý jazzový rozhovor. V jednej skladbe sa dokonca objavili aj štyria ďalší bubeníci, ktorí prispeli k okoreneniu vystúpenia novou hudobnou farbou. Hosťoval aj klavirista Martin Majlo Štefánik z kapely Ľudové Mladistvá a v synchróne s Petrom Lipom mladším ešte zväčšil objemnosť celkového zvuku. Čerešničkou na torte bol vynikajúci a presvedčivý vstup Emmy Drobnej v jednej skladbe. Neopomeňme Lipovu rytmickú sekciu, ktorú tvorili Michal Fedor na bicích, Michal Šimko na basgitare a Pavol Bereza na gitare. Expertná práca z ich strany. Ostatne celý koncert mal výborný spád i dramaturgiu, bol zábavný i interaktívny a vďaka množstvu hosťujúcich hudobníkov pôsobil veľkolepo. Lipov pop-jazz pre širokú verejnosť má osobnosť a charizmu, tak ako aj on sám. Standing ovation si celkom iste nevyslúžil len za toto vystúpenie.
Headliner v podobe vokálneho kvarteta v sprievode klasického jazzového tria s názvom The Manhattan Transfer priniesol veľkú dávku energie od momentu, keď skupina vkročila na pódium. Vekom starší hudobníci predviedli, že na rokoch skutočne nemusí záležať a divákom pripravili zmes tradičných jazzových skladieb (vynikla vokálna interpretácia inštrumentálky Cantaloupe Island) i upravených skladieb iných žánrov. Vyzdvihol by som sólové výkony ženskej časti kvarteta a výraznejšie basové party speváka basistu. Tie boli pôsobivo plné a mohutné. Vynikajúca doprevádzajúca kapela.
V dobe písania tejto reportáže ešte neboli zverejnené výsledky súťaže o hlavné pódium, o ktoré sa počas celého festivalu uchádzali zoskupenia na pódiu vedľajšom. V nedeľu sme mali možnosť vidieť zaujímavý cimbalový počin Ľubomíra Gašpara, s ktorým sa predstavil aj na tohtoročnom podujatí Esprit, ako aj mladučký kvintet pod vedením klaviristu Tibora Felediho. Nech už vyhrá ktokoľvek, myslím si, že na hlavnom pódiu by bez problémov obstáli obe skupiny, obe hrali s veľkým nasadením a radosťou a o ich profesionalite niet pochýb. Považujte toto zároveň za pozvánku na ďalší ročník.
Foto: Ivan Kelement
