Meno, ktoré pozná každý hudobník či herec na celom svete. Nezabudnuteľná zamatová farba hlasu, prirodzený herecký prejav, pôsobiaca raz neodolateľným šarmom úsmevu nedosiahnuteľnej lady, inokedy ako nenápadné „dievča odvedľa“. Jej kariéru jej iste mnohí závidia. Ale jej osobný život už asi menej. Dalo by sa povedať, že veľká sláva so sebou nesie častejšie vnútorné nenaplnenie a nešťastie ľudí, ktorých milujú celé národy a pritom nikto.
Doris von Kappelhoff sa narodila v roku 1922 v Cincinnati v štáte Ohio. Spevu sa začala venovať po tom, čo sa jej sen o živote baletky rozplynul po zranení pri autonehode, ktoré utrpela v roku 1937. Bola nadaná tanečnica a dokonca vyhrala niekoľko baletných súťaží pre mladé talenty. Počas rekonvalescencie počúvala rádio a spievala si pri tom spolu s Ellou Fitzgerald, ktorú si zamilovala. Jej otec, učiteľ hudby, ju presvedčil, aby začala navštevovať hodiny techniky spevu a tak sa začala jej spevácka dráha.
V roku 1939 iba 17-ročná Doris začala spievať v lokálnych rádiách s tanečnými orchestrami svojej doby. Kapelník Barney Rapp ju nabádal, aby si zmenila priezvisko za nejaké umeleckejšie znejúce. Milovala skladbu „Day After Day“ a z nej si svoje umelecké priezvisko vybrala.
Jej spevácke kvality ju zaslúžene posúvali z jedného big bandu do druhého. V roku 1940 spievala napríklad v big bande Boba Crosbyho a neskôr prešla do orchestra Lesa Browna, s ktorým v roku 1944 nahrala svoj prvý veľký hit, skladbu „Sentimental Journey“. Okrem sladkého aranžmá a zamatového hlasu Doris Day sa stala populárnou aj vďaka dobe, v ktorej vyšla – takmer na konci druhej svetovej vojny, kedy chceli všetci vojaci konečne odísť z frontu svojou sentimentálnou cestou - domov. Doris si poslucháčov získala najmä svojim intímnym, hrejivým speváckym prejavom, ktorý každému znel, ako by mu osobne spievala sediac rovno vedľa neho pri krbe. Keď nahrala „Sentimental Journey“ mala iba 22 rokov.
V roku 1947 ju na párty v Hollywoode kde spievala, objavili filmoví producenti a čoskoro sa stala hviezdou strieborného plátna. Obsadzovali ju často do rolí, kde mohli využiť rovnako jej prirodzený herecký prejav, trochu šteklivý, trochu nedotknuteľný, ako aj jej nádherný spev. Jej závratná zlatá kariéra však niesla so sebou aj opačnú stranu mince slávy. Keď natočila svoj prvý film „Romance on the High Seas“ (1948), bola už dvakrát rozvedená. S prvým manželom, trombónistom Al Jordenon, sa vzali, keď mala iba 19 rokov a manželstvo, v ktorom násilie nebolo zriedkavým hosťom, vydržalo len dva roky. Narodil sa im syn Terry (Terrence Paul Melcher narodený ako Terrence Paul Jorden, pozn. redaktora). Druhé manželstvo so saxofonistom Georgeom Weidlerom z roku 1946 vydržalo tiež sotva tri roky. Ani v jednom vzťahu nebola šťastná, ale po krátkom čase stretla Martina Melchera a vyzeralo to, že sa na ňu predsa len usmialo šťastie. Manžel číslo tri sa od roku 1951 až do jeho smrti v roku 1968 stal jej dlhoročným partnerom, ale bohužiaľ skôr manažérom, než manželom. Doris po jeho smrti šokovane zistila, že ani ako manažér veľmi dobre neobstál, pretože dokázal rozprávkový príjem Doris Day spravovať tak, že v čase jeho smrti bola v mínuse 400.000 dolárov. Z bankrotu a nervového zrútenia ju okrem súdu, v ktorom naspäť vysúdila niekoľko miliónov dolárov od svojho „verného“ právnika, zachránila aj televízna show so známymi hosťami „The Doris Day Show“, ktorá bežala v celoamerickom vysielaní v rokoch 1968 až 1973. Úvodnou znelkou show bola jej nahrávka piesne "Que Sera, Sera", ktorá prvýkrát zaznela v roku 1956 vo filme Alfreda Hitchcocka „Muž, ktorý vedel príliš veľa“, v ktorom hrala aj hlavú rolu.
V roku 1975 oznámila Doris Day odchod do hereckého dôchodku. Čoraz viac času venovala starostlivosti o zvieratá a postupom času bola zakladajúcou členkou a predsedníčkou viac než štyroch neziskových organizácii na záchranu a starostlivosť o zvieratá. Mnohé osobne zachránila a svojom ranči v Carmel Valley v štáte California, ktorý premenila na charitatívny útulok pre týrané zvieratá. Posledný pokus o šťastné manželstvo s podnikateľom Barry Comdenom (1976 – 1981) skončil opäť neúspechom a Doris sa s hlbokým pocitom sklamania z partnerských vzťahov uzavrela do svojho sveta so zvieratami, ktoré jej nikdy nemohli ublížiť. Práve kvôli pomoci zvieratám sa ešte nakrátko vrátila ne televíznu obrazovku v 80-tych rokoch v relácii „Doris Day’s Best Friends“. Potom sa však už naplno venovala iba práci v nadáciách a z verejného života sa vytratila úplne. Iba raz ročne sa telefonicky spojila s rozhlasom, v deň svojich narodenín, aby pozdravila fanúšikov a poďakovala im za priazeň.
Vymenovať všetky skladby, ktoré za svoju dlhoročnú kariéru nahrala, by bolo zbytočné. Je ich vyše 80 a každý má obľúbenú inú z jej nesmrteľných podmanivých nahrávok. Preto nechávam na čitateľoch, aby si našli tú svoju, ktorú si pustia večer k príjemnej nálade. Jej posledným speváckym návratom bolo vydanie albumu „My Heart“ (2011), ktorý je kompiláciou jej dosiaľ nevydaných nahrávok a stal sa v danom roku top 10 albumom v UK.
Počas 20-tich rokov svojej hereckej kariéry natočila 39 filmov. Napriek tomu, že bola ako jediná žena v histórii Hollywoodu štyri roky po sebe „No. 1 star of the box office „ (voľne preložené ako najlepšie zarábajúcou herečkou pre divadlá/kiná čo sa týka príjmu z predaja lístkov na filmové predstavenia), nikdy nezískala Oscara. Jedinýkrát naň bola nominovaná na za hlavnú úlohu v komédii „Pillow Talk“ v roku 1960. Získala však mnohé iné ocenenia: Grammy Hall of Fame Awards (1998, 1999 a 2012) Golden Globe Lifetime Achievement Award (1989), v roku 2004 jej bola odhalená hviezda na Chodníku slávy v Hollywoode a v tom istom roku dostala Medailu slobody od prezidenta George W. Busha so slovami: "Získala si srdcia Američanov tým, ako obohacovala našu kultúru.". V roku 2011 získala ocenenie za celoživotné dielo od Los Angeles Film Critics Association a mnoho ďalších cien.
Môžeme polemizovať o tom, či sa viac cítila byť herečkou alebo speváčkou, v každom prípade ale môžeme povedať, že ju umelecký život a tlaky v biznise stavali do charakterov a rolí, ktorými sa necítila byť. Viac než čímkoľvek iným chcela byť obyčajnou manželkou a matkou v šťastnej rodine a to jej nebolo dopriate. Možno práve preto opustila svet showbiznisu a splnila si svoj sen o jednoduchom živote na farme. Často hovorievala, že jej najobľúbenejší film je „Calamity Jane“, pretože v ňom mohla byť takou, akou skutočne bola. Doris Day opustila tento svet 13. mája 2019 vo veku 97 rokov v spoločnosti tých, ktorí jej nikdy nemohli ublížiť – svojich milovaných psíkov a priateľov z nadácie.
(Poznámka autora – v mnohých zdrojoch počítajú autori vek Doris Day od roku 1924 ako roku jej narodenia, ale nedávno sa našiel záznam v matrike, ktorý tento údaj opravuje na rok 1922.)
Foto: Metronome/Getty Images
Jana Dekánková
