Príbeh tohto článku začal tým, že Microsoft Word mi označil slovo „vinyly“ ako nespisovné. To sa možno už čoskoro zmení. LP Platne totiž znova útočia na rebríčky predajnosti. Čím to je?
Pamätám si, ako som jedného dňa vliezol do pivnice nášho osemposchodového činžiaku a spomedzi nespočetných zásob kompótov, chemikálií a korčúľ som vylovil vskutku solídnu zbierku otcových LPčiek. Po niekoľkých chvíľach prehrabávania mi v rukách ostala tá s obrázkom horiacej vzducholode a nápisom LED ZEPPELIN. Cepelíni sa už do sveta hudby zrejme nevrátia. Vinylové platne áno.
Štatistiky predajnosti hovoria jasne. Predaj vinylových platní v USA vzrástol minulý rok o 17,7% oproti roku 2011. V praxi to znamená 4,5 milióna predaných dosiek! V Británii si LPčky polepšili o 15,3%. Zaujímavosťou je, že popri týchto enormných nárastoch rapídne klesá predajnosť CD nosičov (- 13,5% v USA, - 20% v Británii!). Ako je možné, že v dobe rastúcej lenivosti a pohodlnosti hudobných fanúšikov na pultoch znova excelujú krehké háklivé priestorovo náročné a nízko-kapacitné nosiče?
„Vinyly boli vždy cool,“ hovorí Mat Weisfeld, viceprezident americkej spoločnosti VPI Industries zameranej na výrobu gramofónov a príslušenstva k nim. „Aj gramofóny boli vždy cool. Gramofóny sú niečo ako priemyselné umenie. Kedy naposledy niekto prišiel do Vašej spálne a prosíkal Vás, aby ste mu prehrali niečo na iPhone?“
Úspech platní sa, pochopiteľne, pretavil i do biznisu s gramofónmi. Weisfeld si myslí, že pre výrobcov a predajcov nastala doba skvelej úrody. „Máme 100 dílerov v 65 krajinách sveta. Doslova nám padli sánky, keď sme videli, ako sa predávajú naše stroje vo Veľkej Británii,“ mädlí si ruky Weisfeld.
Na prvý pohľad sa zdá, že gramoplatňový boom by mohol byť popri károvaných košeliach a podivných účesoch len ďalším módnym výstrelkom mladej hipsterskej generácie. Lenže bližší pohľad a zasadenie do kontextu súčasného hudobného sveta odhaľuje i inú variantu. Čo ak sa v dobách, keď sa hudobný konzum šíri ako mor, skutočne formuje komunita mladých poslucháčov, ktorým už jednoducho neimponuje počúvať skladby z YouTube či v mizernej mp3 kvalite? Poslucháčov, ktorí nebudú hudbu používať ako toaletný papier, ale vytvoria si k umelcom a ich tvorbe taký vzťah, ako si naši „fotri“ vytvorili k Rolling Stones, The Beatles a iným? Poslucháčov, ktorí oželejú onen luxus súčasnej distribúcie hudby?
Bez nejakého patetického pozlátka, gramofónové platne sú z veľkej časti krásnym umelecky hodnotným svedectvom doby, keď mladé kapely nerástli zo zeme po tisícoch, ako huby v záhoráckych lesoch a keď vlastniť hudobný nosič niečo skutočne znamenalo. Ich návrat na scénu by mohol byť veľmi pozitívnym impulzom, že mladá generácia si formuje oveľa tvrdšie normy hudobnej kvality, ako tomu bolo v posledných rokoch.
Miroslav Bachura
