V minulej časti tejto série článkov sme sa zaoberali pojmom osamelosti (Solitude), ktorý je pre rozvoj (jazzového) interpreta, študenta aj učiteľa veľmi dôležitý. Popísali sme si jednotlivé procesy, postupy a benefity, ktoré priamo súvisia s pojmom samoty a pozitívne ovplyvňujú celkový život človeka zaoberajúceho sa jazzovou hudbou.
Ako druhý pojem, ktorý je s jazzovou hudbou spojený, je pojem skupiny. Interpretácia jazzovej hudby je najzaujímavejšia v určitom zoskupení. Či už je to duo, trio, kvartet alebo väčšie ansámble. Možno povedať, že improvizovaná hudba akou jazz je, sa začína diať práve v momente kedy sa stretnú vacerí hráči, ktorí spolu hrajú. Spoločné muzicírovanie so sebou prináša štandart, ktorý musí každý jednotlivec zvládnuť, ako napríklad technické zručnosti na svojom nástroji, repertoár a muzikalitu vďaka ktorým prispieva svojim konceptom do daného zoskupenia.
Hranie jazzovej hudby v kapele si vyžaduje schopnosť sústredenosti, počúvania, zvýšenú senzitívnosť a schopnosť rýchlej reakcie na konkrétnu situáciu na pódiu. Ide o schopnosť vykonať úpravy na mieste - podporiť spoluhráčov, alebo prevziať vedúcu úlohu. Počas procesu hrania s ostatnými prebieha prirodzená komunikácia prostrednícvom hudby samotnej, ako aj pomocou reči tela. Tieto neverbálne interakcie posilňujú hudbu a vzťahy medzi hráčmi. Po určitom čase, keď interpreti nadobudnú veľa skúseností, stávajú sa z nich umelci vysokej úrovne, ktorí dokážu predvídať čo budú ostatní robiť a adekvátnym spôsobom na tieto podnety reagovať.
Navyše, a jednoducho povedané, je zábavné hrať hudbu s ostatnými. Spolupráca prináša skúsenosti, kvality a reakcie, ktoré sa nedajú zažiť bez interakcie s inými hudobníkmi. Taktiež prináša za každým nové skúsenosti a zážitky pre intepretov a pre publikum.
Pre žiaka si hranie jazzu s ostatnými vyžaduje, aby ovládal svoj vlastný nástroj - mal schopnosť vytvárať zvuky, ktoré doplnia a splynú so zvukom kapely. Musí byť schopný vytvoriť vhodný tón pre daný repertoár a používať artikulácie, frázy, dynamiku a štylistické zmeny s cieľom vyzdvihnúť celkový zvuk kapely. Hraním s ostatnými sa študent učí byť súčasťou tímu, komunikácii so spoluhráčmi aj divákmi. Taktiež sa učí schopnosti posudzovať svoje silné a slabé stránky ako umelca v porovnaní so svojimi rovesníkmi.
Učiteľ pripravuje študentov na to, aby mohli byť nezávislími umelciami, ktorí sú schopní prispieť do kapely. Učiteľ potrebuje podnietiť dôveru, keď rozširuje výkonný slovník o nové pojmy ( ako napr. technika, hudobná gramotnosť, umelecká voľba ) každého študenta. Keď premýšľame o tvorbe sólových a skupinových ansámblov, učiteľ učí študenta, že nemôže byť efektívnym členom kapely, ak nie je pripravený alebo nie je natoľko pohotový, aby spolupracoval so skúsenejšími kolegami.
Pre interpreta, hranie (na vysokej úrovni) s ostatnými vyžaduje hodiny osamoteného cvičenia a následne s kapelami. Musí si byť vedomý svojej úlohy v kapele a vždy sa usilovať prispieť k tvorbe hudby. Okrem toho sa musí snažiť správne pochopiť a reagovať na medziľudské prvky hrania s ostatnými hudobníkmi.
Pre jasnú ilustráciu vyššie uvedených informácií, uvediem nasledujúce heslovité príklady zručností, ktoré rozvíjajú život jazzových umelcov v rámci spolupráce s kolegami:
• Schopnosť viesť a nasledovať
• Schopnosť prispôsobiť sa
• Vnímanie ostatných (kolegov)
• Postaviť sa výzvam
• Brainstorming
• Spolupráca
• Sebaistota ako umelca prispievajúceho do kapely
• Kritické a kreatívne myslenie
• Energia a motivácia
• Prijímať názory na formu hudby
• Skupinový konsenzus (dosiahnutie konsenzu)
• Zdravá súťaž
• Inšpirácia
• Pozorné počúvanie
• Neverbálna komunikácia
• Ponúkanie a prijímanie konštruktívnej kritiky / spätnej väzby od svojich kolegov
• Podpora
• Synchronicita
• Tímová práca
• Práca na spoločných cieľoch
Dávid Oláh
